OBSAH: Postavami tohto príbehu sú mladí ľudia – tínedžeri, ktorí žijú svoj každodenný, niekedy pestrý, niekedy prázdny život. Všetko sa zmení, keď sa na scéne zjaví chalan – Lukáš, ktorý je iný. Lukáš trpí epilepsiou, a dokáže veľmi zaujímavo rozprávať. Jeho výroky sú až prorocky hlboké. Niektorých Lukáš zaujme, a niektorí si z neho len uťahujú. Na záver hry sa tento „prorok“, tak ako sa nečakane zjavil, aj nečakane vytratí. A život tínedžerov sa vracia späť do zabehnutých koľají.
ROZSAH: 15 strán
OBSADENIE: 4 chlapci, 5 dievčat
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
Maroš
Lucka
Denisa
Paula
Jakub
Puki
Lukáš
Kinga
Tamara
UKÁŽKA HRY
1.OBRAZ
(Maroš a Lucka vojdú na scénu.)
MAROŠ: Čo sa za mnou stále vláčiš?
LUCKA: Lebo chcem. Sme prepojení. Potrebujem ťa.
MAROŠ: Ja teba nie. Si ako železná guľa pripevnená reťazou o nohu.
LUCKA: Retiazkou?
MAROŠ: Daj mi už konečne pokoj.
LUCKA: Nie, nikdy. Poviem mame, že mi robíš zle. Že ma odháňaš.
MAROŠ: No len povedz, len to skús a uvidíš. Takúto sestru mi bol čert dlžen.
LUCKA: Čo ideme robiť?
MAROŠ: Čo ja viem? Ideme na zmrzku?
LUCKA: Super.
MAROŠ: Máš prachy?
LUCKA: Nemám.
MAROŠ: Tak vidíš. Poď za mnou.
LUCKA: Kam ideme?
MAROŠ: Nestaraj sa. Uvidíš. Niečo ti ukážem.
(Odídu. Vchádza Paula a Denisa.)
PAULA: No. A v tom butiku som si kúpila tú perfektnú oranžovú mikinu. Vieš?
DENISA: Ako sa líčiš?
PAULA:Čo?
DENISA: Ako sa líčiš? Používaš kontúrku?
PAULA: Čo ja viem. Ty povedz.
DENISA: No, s makeupom to nesmieš preháňať.
PAULA: Ale ja mám vyrážky, do riti.
DENISA: No veď práve. Makeup ich zakryje, ale nesmieš si ho nacapať moc. To potom nevyzerá dobre.
PAULA: A mihalnice?
DENISA: No, ty máš pekné dlhé mihalnice, nepotrebuješ umelé. Len si ich trochu prifarbi špirálou.
PAULA: Mhm.
DENISA: Nechceš si pozrieť, mám tu super časopis. Nejaké plavky na leto. Pozri, tieto sú pekné.
PAULA: Mne sa páčia tieto bikiny.
DENISA: Nie sú zlé.
(Vchádza Jakub.)
JAKUB: Čaute.
PAULA: Čau.
DENISA: Nevšímaj si ho.
JAKUB: Čo robíte?
DENISA: Nič, nestaraj sa.
JAKUB: Veď dobre, nič nehovorím. (Pauza.) Ozaj, počuli ste to? Nejaký maník z našej ulice vyhral jackpot.
PAULA: Naozaj?
DENISA: Ignoruj ho. Pozri, tieto sú pekné.
JAKUB: 12 miliónov eur do riti. To ja keby som mal také šťastie, tak okamžite kúpim náš gympel. A polovicu učiteľov by som vyhádzal. A Vráblová by išla ako prvá. Máte rady Vráblovú baby?
PAULA: Celkom.
DENISA: My sa s tebou nerozprávame, nevšimol si si?
JAKUB: Však dobre, ja nič. Dvanásť miliónov. Alebo taká cesta okolo sveta. To by bola pecka. S vami je zábava. A mobil mám doma, do riti.
(Vchádza Puki, zastaví sa, pomaly podíde k Jakubovi.)
PUKI: Čau kámo, nemáš cigu?
JAKUB: Odpáľ!
PUKI: Klídek, veď ja nič. Len som sa slušne opýtal.
JAKUB: A ja ti slušne odpovedám. Odpáľ. Daj si spiatočku.
PUKI: Ja by som si ju od teba kúpil.
JAKUB: Čo?
PUKI: No tú cigu. Vieš, som trochu závislý. Potrebujem doplniť hladinu nikotínu v krvi.
JAKUB: Tak si skoč do stánku a kúp si.
PUKI: No, to je dobrý nápad, ale mám len päťdesiat centov. Ale keby si ma založil… Takou päťeurovkou…
JAKUB: Šibe ti?
PUKI: No dobre, veď ja nič.
JAKUB: Baby nemáte nejaké eurá pre tohto chuja?
PUKI: Počkať, počkať. Ja nie som žiadny žobrák.
JAKUB: Žobrák nie si, ale somrák určite.
PUKI: Len som chcel jednu cigaretku, nič viac. Ale keď sa nedá, pôjdem o dúm dál.
JAKUB: Kto povedal, že sa nedá? Musíš len pekne poprosiť. Žiadne ,,Čau kámo, nemáš cigu“. Ja nie som žiadny tvoj kámo.
PUKI: No jasné, už mi to dochádza, kámo. Teda sorry, vážený pane. Mohol by som poprosiť jednu cigaretku?
JAKUB: Tak to je iné, to sa mi páči. Tu máš cigaretu. Chceš aj oheň?
PUKI: Nie, ďakujem. Neskôr. Zatiaľ si ju uschovám tuto za uško. Ale ináč srdečná vďaka, kámo, teda pane.
JAKUB: Ako sa voláš?
PUKI: Ja? Puki.
JAKUB: Puki, to je čo za meno?
PUKI: Čo ja viem? Tak ma všetci volajú. Proste Puki. Je to moja prezývka.
JAKUB: Jasné, ja som Jakub.
PUKI: Teší ma.
JAKUB: Počúvaj, Puki, zoznámim ťa s jednou suprovou kočkou, chceš?
PUKI: No, čo by nie? A je pekná?
JAKUB: Počúvaj. Je nádherná. Kedysi som s ňou chodil. A teraz ti ju dohodím. Chceš? Bude to tvoja kočka.
PUKI: Nedbám Jakub, už len ako ty povieš.
JAKUB: Neboj sa, je to perfektná kočka, uvidíš. Denisa, poď sem.
DENISA: Čo chceš, Jakub?
JAKUB: Chcem ťa s niekým zoznámiť. Len poď sem.
DENISA: Až naprší a uschne.
JAKUB: Neboj sa, Puki. To ona vždy takto. Najprv sa štorcuje, ale nakoniec vždy pribehne. Robí sa dôležitou. Ale ináč je to fajn baba.
PUKI: Ty myslíš, Jakub, že by mohla, teda ja a ona… ?
JAKUB: No jasné, si jej typ. Určite ju očaríš. Len si musíš veriť. Ona má rada takých sebavedomých chujkov ako si ty.
PUKI: Hej, dobre, tak ju zavolaj.
JAKUB: Nepríde, je trochu pyšná. Musíš ísť ty za ňou. Poď, ideme, neboj sa.
PUKI: Keď myslíš, Jakub. (Idú k Denise.)
JAKUB: Deni čau, toto je Puki. Je to môj nový kamoš a chce sa s tebou zoznámiť.
DENISA: No a?
JAKUB: No a nič. Tak sa naňho aspoň pozri.
DENISA: Nezájem.
JAKUB: No, prvý pokus nevyšiel. Nevadí. Vravel som ti, že je pyšná, ale my ju zlomíme, neboj sa. Poď, vrátime sa na miesto. Vymyslíme nejakú vhodnú stratégiu.
PUKI: A nemáš nejakú inú kočku?
JAKUB: Čo ti hrabe? Teda, istá možnosť tu je. Jej kamoška Paula. Nie je síce taká pekná ako Denisa… Ale s prižmúrením obidvoch očí a ak máš aspoň trochu rád second hand…
PUKI: No, čo by nie.
JAKUB: Super. Póla, poď sem, tak ju voláme, že Póla. Póla okamžite sem nakluš.
PAULA: Áno, Jakub.
DENISA: Ani sa nepohni Paulína. Nevidíš, že si chce z teba vystreliť?
PAULA: Jakub, nejdem.
JAKUB: Denisa ty sa do toho nepleť, okay? Ja sa bavím s Pólou. Je to medzi mnou a Pólou. Je ti to jasné?
PAULA: Denisa, ja idem, volá ma.
DENISA: Nikam. Alebo choď, ale my dve sme spolu skončili.
PAULA: Jakub, nemôžem. Denisa nechce.
JAKUB: Póla, si slobodný človek, kašli na Denisu. Čo je ti ona, nejaká tvoja šéfka, či čo?
PUKI: Jakub, kašli na to.
JAKUB: Ty drž hubu. Póla, ideš?!
PAULA: Deni, ja idem.
DENISA: Ako chceš, ale už sa nevracaj.
PAULA: Jakub, nemôžem. Denisa nechce.
JAKUB: Tak choďte do riti obidve.
(Prichádza Kinga, Tamara a Lukáš.)
KINGA: Čaute decká, čo robíte? Niekoho sme vám priviedli. Tami, Luki, poďte.
TAMARA: Čaute chalani a baby. Toto je Lukáš. On vám niečo povie. Vie tak zaujímavo rozprávať. Musíte si ho vypočuť.
KINGA: Áno decká, Lukáš Vám niečo povie. Padnete na zadok. Tak ako sme my padli. Povedz Tami.
TAMARA: No, áno, nie tak úplne, že na riť, ale skoro áno. Každopádne Lukáš je klasa.
KINGA: Áno, je geroj. Number one. No tak Lukáš, začni.
TAMARA: Moment, ešte moment, chcem vám najprv povedať, že Lukáš nehovorí žiadne kydy, žiadne nejaké omáčky.
KINGA: Áno, Tami, môžem ja ešte niečo?
TAMARA: No, povedz.
KINGA: Teda, Lukáš je veľmi, ako by som povedala, že intelligent. Teda vlastne…
TAMARA: No, je proste super. Ono to trochu vyzerá ako frázy…
KINGA: Ako nejaké hlboké myšlienky, ale oni aj sú hlboké.
TAMARA: Áno, hlboké, ale nie také hlboké ako si vy myslíte, ale také naozaj.
KINGA: Proste, má to čosi do seba. Však on vám to povie. Tak, Lukáš, začni.
LUKÁŠ: Čo?
TAMARA: No niečo povedz, čo si pred chvíľou hovoril nám. Decká, počúvajte. No, Lukáš, poď.
LUKÁŠ: Najväčším zlom je pýcha. Čiže to, keď sa ti začne zdať, že máš nejaké zásluhy a očakávaš vďačnosť a uznanie. Nerozmýšľaj teda vo svojom srdci o sebe, nehodnoť samého seba a neopájaj sa svojou dobrotou. Čokoľvek dobré, čo robíš, nie je tvojím skutkom, ani tvojou zásluhou. (Pauza.)
JAKUB: Wow. Pecka, bomba, to bolo dobré. Denisa, to bolo o tebe. Pýcha.
DENISA: Zavri si klapačku. Vôbec tomu nerozumieš.
TAMARA: Vraveli sme, však je perfektný.
DENISA: Lukáš, ja ti úplne, ale úplne rozumiem. Cítim presne to, čo cítiš aj ty vo svojom srdci.
JAKUB: Rečičky, tlachy, srdce…
DENISA: Drž hubu. Lukáš, toto je banda primitívov, ktorí si vôbec nezaslúžia, aby si im venoval svoje úžasné myšlienky. Teraz ťa poprosím, zabudni na nich, zabudni na všetkých, čo tu stoja. Predstav si, ako keby tu vôbec neboli a povedz niečo mne. Iba mne, Lukáš. Dobre? Môžeš?
LUKÁŠ: Môžem. (Pauza.)
JAKUB: Nejako mu to nejde.
PUKI: Možno zabudol, čo chcel povedať.
KINGA: Chalani ticho.
DENISA: Držte huby všetci.
LUKÁŠ: Musíš vidieť zlo, a horlivo, ba aj so sebazaprením zachraňovať ľudí. Nikdy sa s odporom či ľahostajnosťou neodvracaj od človeka smerujúceho do tmy.
JAKUB: Človek v tme, to je o mne Puki.
LUKÁŠ: Pravda prevyšuje ľudské zmýšľanie a úsudky. Všetko je ponorené v láske: aj to, čo ľudia nazývajú dobrom, aj to, čo nazývajú zlom postihujúcim človeka.
PUKI: Ja by som sa chcel ponoriť do piva.
JAKUB: Moja reč. Daj na to.
DENISA: Prestaňte a počúvajte, nech sa niečo naučíte debily. Ja ťa vnímam Luki.
LUKÁŠ: Dbaj na malé veci a usiluj sa ich konať dobre… Veľkosť spočíva v malých veciach a niet v nej priestor na polopravdy. Vo všetkom, čo ťa stretáva, zaznieva moja otázka: Či chceš byť verná a či chceš milovať. Odpoveďou je tvoje správanie. Zbytočné sú veľké skutky, ak im malé skutky protirečia.
JAKUB: Bravó, super, už to viem, ty si Kristus. Vážení, máme tu druhého Krista, klaniam sa vám mesiáš.
DENISA: Si odporný. Nevšímaj si ho.
LUKÁŠ: To je v poriadku. Jakub, ja nie som Kristus, to v žiadnom prípade, ale niečo ti poviem.
JAKUB: Počúvam, ó veľký.
LUKÁŠ: Ovládaj si jazyk, Jakub. Slovo má moc. Môže tvoriť dobro alebo zlo. Vyhýbaj sa slovám, ktoré netvoria dobro- zbytočným slovám, ktoré pobádajú k zlu. Všetky názory a úsudky treba vyjadrovať veľmi opatrne, zvažujúc každé slovo. Unáhlené slová môžu byť semienkami zla, ktoré sa rozrastie a bude pôsobiť deštruktívne. Treba… dbať na to… aby (chytí sa za hlavu)… vyslovené slová… boli prameňom dobra…aby dobro vytvárali…
(Zrazu vbehne do priestoru Maroš a Lucia. Maroš kričí.)
MAROŠ: Nie, nie, prestaňte, zastavte ho, je to nebezpečné!
LUCKA: Áno, nepočúvajte ho.
(Lukáš leží na zemi, začne sa triasť, všetci idú k nemu.)
DENISA: Čo je to? Pomôžte mu. Má záchvat. Držte mu hlavu nech sa neporaní.
Dajte mu niečo medzi zuby, nech si neprehryzne jazyk.
KINGA: Mám tu drevenú ceruzku.
JAKUB: To by mohlo stačiť. Držte ho.
TAMARA: Myslím, že sa aj pomočil, preboha.
KINGA: To sa stáva.
PUKI: Pozrite, už to odoznieva.
PAULA: Preberá sa. Otvára oči.
LUKÁŠ: Čo je, čo je, čo sa stalo?
DENISA: Nič, si v poriadku, neboj sa, mal si záchvat.
LUKÁŠ: Aha.
DENISA: Ale už je dobre. Baby pomôžte mu, nech sa posadí.
LUKÁŠ: Som celý mokrý.
DENISA: To nič, to sa stáva, doma sa prezlečieš. (Ostatným.) Teraz choďte všetci preč. Chcem tu byť s Lukášom sama. Okamžite, hneď! (Všetci sa rozídu. Pauza.)
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (30 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
