OBSAH: Jedna z dvoch hrdiniek nášho príbehu sa volá Gréta. Gréta je veľmi nešťastná, pretože jej najlepšia kamarátka Veronika, jej prebrala chlapca. Všetko prišlo veľmi nečakane. Veronika s Michalom sa do seba zaľúbili už pri prvom stretnutí. Doslova na prvý pohľad. A Gréta je na smrť zúfalá a pripravuje pomstu. S týmto zámerom navštívi záhadnú vešticu Zelu a prosí ju o pomoc. No čistá láska sa nedá tak ľahko poraziť. To nedokáže ani všemocná Zela. No Gréte pomôže. Dovedie ju k pokoju a vyrovnanosti. „Zabudni na pomstu a buď šťastná.“ To je Zelina rada Gréte v závere hry.
ROZSAH: 10 strán
OBSADENIE: 2 dievčatá
ŽÁNER: dráma
OSOBY:
Zela
Gréta
UKÁŽKA HRY
ZELA: Čo tu chceš, vypadni, mám robotu, nepočula si?!
GRÉTA: Potrebujem vašu pomoc.
ZELA: Nie som charita. Choď preč.
GRÉTA: Dám vám peniaze.
ZELA: Nechaj si svoje eurá.
GRÉTA: Hovorili o vás, že ste milá, že mi pomôžete.
ZELA: Kto ti to hovoril?
GRÉTA: Kostolník v našom kostole.
ZELA: Ty chodíš do kostola?
GRÉTA: Občas, málo, moc ma to tam nebaví. Je to stále o tom istom.
ZELA: No čo už s tebou, poď ďalej. Ale nebude to zadarmo.
GRÉTA: Mám peniaze.
ZELA: Nechaj si ich. Nepotrebujem tvoje pliešky. Budem chcieť od teba viac. Omnoho viac.
GRÉTA: Dám vám všetko.
ZELA: Há, to hovoria všetci, a nakoniec aj tak zutekajú. Ale poďme k veci. Čo ťa trápi?
GRÉTA: Pomsta, pomsta! Moje srdce prahne po pomste. Chcem aby trpela. Aby hrozne trpela.
ZELA: A kto, zlatíčko? Kto je tá osoba, ktorá má trpieť? Už viem, že je to žena. Ale opíš mi ju bližšie. Je vysoká, alebo strednej postavy, aké má vlasy? Je vôbec pekná?
GRÉTA: Že či je pekná? Je to nádherná bytosť. Je nie len krásna, ale aj dobrá. Má dobré srdce.
ZELA: A ďalej?
GRÉTA: Je to moja, vlastne teraz už bola, moja najlepšia priateľka.
ZELA: A ďalej. Ešte, ešte viac mi ju opíš.
GRÉTA: Boli sme, ako sa hovorí, jedno telo a jedna duša. Dokonale sme sa poznali. Dôvera. Nemali sme jedna pred druhou žiadne tajomstvo. Ja som vedela o nej všetko a ona všetko vedela o mne. Mali sme sa rady, viac ako sestry.
ZELA: Sestry, priateľky, úžasné. Rozumiem ti. Úplne ťa chápem. Mali ste sa rady viac ako sestry. A teraz chceš aby trpela. Veľmi trpela.
GRÉTA: Áno, prosím, pomôžte mi.
ZELA: Ale prečo, prečo ju zrazu tak nenávidíš? Boli ste ako jedna bytosť, spojené večným putom.
GRÉTA: Áno, chcem, potrebujem, chcem ju vidieť plakať, chcem aby ma odprosila, vlastne, na to je už neskoro. Môže kľačať, môže sa predo mnou plaziť. Už je neskoro.
ZELA: Meno. Jej meno.
GRÉTA: Načo vám to bude?
ZELA: Ak ti mám pomôcť, potrebujem vedieť jej meno. S menom sa rodíme aj umierame. V našom mene je ukrytá povaha, vlastnosti, celá bytosť. Jej meno.
GRÉTA: Veronika. Volá sa Veronika. Je taká dobrá a pekná a milá. Je strašne milá. Ach, ako ju nenávidím.
ZELA: A tvoje meno, zlatíčko? Aby bol príbeh úplný, potrebujem vedieť aj tvoje meno. Ináč kúzlo nebude účinkovať.
GRÉTA: Ja som Gréta. Prečo sa smejete?
ZELA: Už mi je to jasné. Veronika ako krásna kytica lúčnych kvetov a Gréta…
GRÉTA: Strohá, chladná ako železná obruč, ktorá zväzuje, bráni v pohybe. Áno, to som ja. Som zlá, bezcitná, tvrdá.
ZELA: Rozumiem, ti, veľmi ti rozumiem. My dve máme niečo spoločné. No, nedívaj sa na mňa tak prekvapene. Ja viem o tebe viac ako si myslíš, dievčatko. Myslíš, že neviem čítať v ľudských dušiach? Tak dokonale do teba vidím, ako keby si bola zo skla. Ty si krištáľ. Môj krištáľ…
GRÉTA: Čo robíte, nechajte ma, bojím sa vás.
ZELA: Ale maličká, pokoj, len pokoj, neublížim ti. Ukáž mi pravú ruku, svoju pravú dlaň, no tak. Vidíš tieto čiary? Táto dlhá čiara mi povie o tebe viac ako si len dokážeš predstaviť. Poznáš samú seba? Ako veľmi poznáš samú seba?
GRÉTA: Nerozumiem vám.
ZELA: To hneď pochopíš. Pozri sa na moju dlaň. Ja svoju ruku, svoju dlaň neukazujem hocikomu. Vidíš túto čiaru na mojej dlani? Vidíš ako je podobná tej tvojej, len sa pozri.
GRÉTA: A, áno, máte pravdu.
ZELA: To nie je náhoda, že si za mnou prišla. Ja som ťa tak trochu čakala. Dlho som ťa čakala. Teraz polož svoju dlaň na moju dlaň a ja ti poviem niečo o tvojej bolesti. Ukážem ti nenávisť v tvojom srdci.
GRÉTA: Au, to páli. Pustite ma, chcem ísť preč. Kde sú dvere? Tu boli dvere. A už tu nie sú. Nič nevidím, prečo je tu taká tma?! Ja sa bojím. Bojím sa vás. Ste čarodejnica. A ste zlá.
ZELA: A ty si anjel, zlatíčko. Len sa na mňa pozri, pozri sa do zrkadla. A prestaň už skuvíňať. Vzchop sa trochu. Na, vypi toto.
GRÉTA: Čo je to?
ZELA: Nepýtaj sa, len to vypi, uľaví sa ti.
GRÉTA: Fuj, je to horké. Chcete ma otráviť?
ZELA: Až do dna. No tak.
GRÉTA: Cítim teplo. Mám pocit, akoby som, nie, chce sa mi lietať. Som úplne ľahučká. Chcem tancovať.
ZELA: No tak tancuj, uvoľni sa, predveď sa mi ty krásavica. Si ako lesná víla. Len tancuj, neboj sa, ide ti to dobre. Ešte, ešte, výborne!
GRÉTA: Dosť, už nevládzem, točí sa mi hlava, som opitá, čo ste mi to dali? Som unavená.
ZELA: Pokoj, uvoľni sa, ľahni si, pospi si chvíľu. Keď sa zobudíš, budeme pokračovať. Spánok ti prospeje. Oddýchneš si.
(Po pauze.)
GRÉTA: Kde som, kto ste?
ZELA: Tvoja priateľka a prestaň mi vykať, veď sme kamarátky. Pripadám ti až taká stará?
GRÉTA: Čo odo mňa chcete?
ZELA: Ja od teba, to skôr ty odo mňa, nie? Už sa nepamätáš? Spánok ti úplne vygumoval pamäť. Spala si osemnásť hodín. Ako sa cítiš?
GRÉTA: No, celkom dobre. Len som hrozne smädná.
ZELA: Tu je čaj. Napi sa. Neboj sa, je to zmes lesných bylín.
GRÉTA: Aha, ďakujem, je dobrý.
ZELA: To si myslím, sama som ich zbierala a sušila. No neusmievaj sa, Grétka, ja sa v tom vyznám. Ak budeš chcieť, môžeš sa odo mňa veľa naučiť. Chceš?
GRÉTA: Neviem, možno.
ZELA: No, len nebuď taká sebavedomá. Mnohé to chceli a nedostalo sa im to. Ale poďme riešiť teba. Kvôli čomu si za mnou prišla.
GRÉTA: Ja…
ZELA: Osviežim ti pamäť. Tvoj problém je z mäsa a kostí. Je to tvoja priateľka Veronika. No upokoj sa.
GRÉTA: Čo som vám povedala? Nepamätám sa.
ZELA: Ja ti osviežim pamäť. Budem hovoriť a ty budeš pritakávať, dobre? Ja viem presne čo sa medzi vami stalo. Zjavil sa niekto tretí…
GRÉTA: Áno.
ZELA: A bol to veľký fešák. Idol mnohých dievčat.
GRÉTA: Áno.
ZELA: Zaľúbila si sa. Po uši si sa zamilovala.
GRÉTA: Áno, ale odkiaľ to vieš?
ZELA: Ja viem toho viac ako si myslíš. Bola to veľká, obrovská láska. Bola si v siedmom nebi. Bolo to ako sen.
GRÉTA: Áno. Je to hrozné, ale máš pravdu.
ZELA: Veľmi sladký sen. Až do chvíle, kým si toho fešáka, toho Michala, nepredstavila Veronike.
GRÉTA: Áno, ja, ja som ho, nečakala som to od Veroniky…
ZELA: Miško, môj drahý Miško, ty ma už neľúbiš?
GRÉTA: Áno. Dali sa dokopy. Hneď po prvom stretnutí sa začali tajne stretávať. Ja som netušila, ani mi nenapadlo, bola som taká hlúpa a naivná. Veronika je omnoho krajšia a aj múdrejšia ako ja. Očarila ho svojím pôvabom, svojou priezračnou jednoduchosťou a krásou. Odstavili ma na druhú koľaj. Až jedného dňa sa mi Veronika so všetkým priznala. Obidve sme plakali. Povedala, že ho veľmi ľúbi, ale že nechce stratiť ani mňa ako priateľku.
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
