OBSAH: Subtílny príbeh o vzťahu dvoch postáv: pani a slúžky Emílie. Spočiatku dosť konfliktný, keď sa pani správa ku svojej slúžke veľmi necitlivo. Neskôr sa dozvedáme, prečo to tak je. Pani nosí vo vnútri bolestné tajomstvo a výčitku z dávnej minulosti, kedy sa zachovala bezcitne a kruto ku svojej slúžke Anežke a jej dieťaťu. Pani sa so svojou bolesťou zdôverí Emílii, teraz už dôverníčke alebo komornej, ktorá reaguje chápavo, s citom. Nikdy neprestala mať rada svoju pani. Pozná ten príbeh, pretože ona je dieťaťom Anežky a teraz svojej pani vyjaví túto pravdu a zruší dávnu kliatbu. Pani je dojatá, ale aj zmierená. Komorná jej odpustila hriech z minulosti.
ROZSAH: 10 strán
OBSADENIE: 2 ženy
ŽÁNER: dráma
OSOBY:
Pani
Slúžka
UKÁŽKA HRY
1.OBRAZ
PANI: Okopala si hriadky?
SLÚŽKA: Okopala.
PANI: Okopala, pani. Celou vetou. Dokedy ťa to budem učiť. Ešte raz. Okopala si hriadky?
SLÚŽKA: Okopala, pani.
PANI: Poliala si uhorky?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si paradajky?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si papriky, kaleráby a šalát?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Tak to bola zelenina, to by sme mali. Prejdeme na kvety. Poliala si pivone?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si gerbery?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si šípové ruže?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si fuksie?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si astry?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
PANI: Poliala si ľalie, tulipány a narcisy?
SLÚŽKA: Poliala, pani.
(Pauza.)
PANI: No, to by sme mali. Ale pozeráš, ako dobre poznám svoju záhradku. No, musím povedať, že si veľmi šikovná. Kedy si to všetko stihla?
SLÚŽKA: Mám rada polievanie. V záhradke sa mi veľmi páči, pani.
PANI: A ktorý kvietok sa ti najviac páči?
SLÚŽKA: Neviem, mne sa páčia všetky kvietky, pani.
PANI: Všetky. To je pekné. Ale predsa len, je kvietok, ktorý máš najradšej.
SLÚŽKA: Ja mám rada všetky kvietky, pani.
PANI: (Kričí.) Okamžite mi povedz, ktorý kvet máš najradšej, ty hlupaňa!
SLÚŽKA: (Plače.) Ja, moja pani, ja…
PANI: Nerev. Dobre vieš, že neznášam slzy. Prestaň smokliť. Teda, ktorý kvietok máš najradšej? Bude to? A nezahrávaj sa so mnou.
SLÚŽKA: Páčia sa mi šípové ruže, pani.
PANI: No, to ti trvalo. Teraz ma počúvaj. Zajtra ráno pôjdeš do záhrady a všetky ruže ostriháš. A donesieš mi ich sem. Ale počúvaj, na kríku nesmie ostať jediný kvet. Rozumela si?
SLÚŽKA: Áno, rozumela, pani.
PANI: Dobre, hlupaňa. Teraz môžeš podávať čaj.
SLÚŽKA: Aký čaj si pani bude priať?
PANI: Aký je výber, vymenuj, hlupaňa.
SLÚŽKA: No tak máme šípkový, pani, ovocný, pani, bylinkový, pani, čierny, pani, zelený, pani…
PANI: Dosť, stačí. Dnes by som si dala ten šípkový. A pohni sa.
SLÚŽKA: Áno, pani. (Odíde.)
PANI: Musím ju trochu pocvičiť. Niekedy sa mi zdá trochu lemravá. Je akoby bez energie. A to ma rozčuľuje. Neznášam lenivosť. Aj teraz, určite sedí a pozerá na rýchlovarnú konvicu. Musím ju lepšie cvičiť. Žiadne vysedávanie. Len keď ja poviem. Ináč musí makať. Za čo ju platím.
SLÚŽKA: Čaj som zaliala, pani, ešte sa musí vrecúško sedem minút vyluhovať. Priniesla som aj cukorničku, med a citrón. Nech si pani vyberie.
PANI: Ďakujem, Emília. – No čo pozeráš tými žabacími očami, ja viem ako sa voláš. Keď budeš usilovná, budeš Emília, a keď budeš leňošiť, budeš hlupaňa. Je ti to jasné, hlupaňa?
SLÚŽKA: Áno, pani.
PANI: Výborne, teraz malý test. Kto si, ako sa voláš?
SLÚŽKA: Emília, pani.
PANI: Kto si, Emília?
SLÚŽKA: Som slúžka, pani.
PANI: Koho slúžka?
SLÚŽKA: Vaša, pani.
PANI: Výborne, to by sme mali. Teraz môžeš vybrať zo šálky to vrecúško, dať tam lyžičku medu a pár kvapiek citrónu.
SLÚŽKA: Áno, pani.
PANI: No vidíš, aká si šikovná keď chceš. Keď sa budeš usilovať už nebudeš slúžka. Vieš čo budeš?
SLÚŽKA: Nie, pani.
PANI: Budeš komorná. Vieš aký je rozdiel medzi slúžkou a komornou?
SLÚŽKA: Nie, pani.
PANI: Komorná menej lieta, menej pracuje, môže v mojej prítomnosti sedieť, môže viacej počúvať, dokonca viacej rozprávať, môže v mojej prítomnosti jesť , má viacej voľna a väčšiu gážu samozrejme. Už to nie je obyčajná slúžka, je to komorná. Má určité výsady. Je akoby dôverníčka. A hlavne už nie je hlupaňa. Je ti to jasné, hlupaňa? Páčilo by sa ti byť komornou?
SLÚŽKA: Áno, pani.
PANI: Tak len vydrž a poctivo si plň svoje povinnosti. Ono to možno príde. Teraz môžeš odniesť šálku s tanierikom a môžeš mi pripraviť stolovanie. Dnes budem v malom salóniku. Kuchárke povedz, že chcem obedovať o 12:30. Všetko ti je jasné, hlupaňa?
SLÚŽKA: Áno, pani.
PANI: Môžeš ísť.
(Slúžka odíde.)
PANI: To dievča sa mi páči. Nechýba jej pokora. No nesmiem byť na ňu priveľmi mäkká. Ale ani pritvrdá, lebo ma začne nenávidieť. Chcem aby bola moja komorná. Cítim, že je na nej niečo dobré. Minimálne srdce má dobré. A je aj bystrá a inteligentná. A hlavne má pokoru.
(Tma.)
2.OBRAZ
(Druhý deň ráno.)
SLÚŽKA: (Vojde s ružami v náručí.) Dobré ráno, pani.
PANI: Dobré ráno, Emília.
SLÚŽKA: Urobila som ako pani nakázala. Všetky ruže som ostrihala.
PANI: Všetky? Neostala na kríku ani jedna?
SLÚŽKA: Ani jedna, pani.
PANI: Dobre, daj ruže do vázy. Ruže budú vo váze tri dni, potom ich vyhodíš do koša, je ti to jasné?
SLÚŽKA: Áno, pani.
PANI: A teraz mi povedz, Emília, prečo som ti toto všetko nakázala.
SLÚŽKA: No, neviem pani. Asi preto lebo sa vám ruže páčia.
PANI: Jeden bod. A ďalej.
SLÚŽKA: Preto, pani, lebo som povedala, že sa aj mne ruže najviac páčia.
PANI: Druhý bod. A ďalej.
SLÚŽKA: No, neviem, asi ste mi, pani, chceli ukázať, že každá krása je pominuteľná, pani. Tri dni sa budete tešiť z ruží a nakoniec skončia v koši. Je to symbol, chceli ste mi niečo ukázať, pani. A možno potrestať moju pýchu. Ale ja som vás nechcela uraziť, pani.
PANI: Tretí bod. Áno, Emília, chcela som ti niečo ukázať, trochu ťa poučiť. Všetko čo si povedala, sedí. Si naozaj veľmi bystrá. Nie si ďaleko od toho byť mojou komornou. Daj ruže do vázy. Chcem raňajkovať.
SLÚŽKA: Bude pani raňajkovať v malom salóniku?
PANI: Nie, chcem raňajkovať tu v obývačke. Čo je na raňajky?
SLÚŽKA: Omeleta so šunkou a olivovým šalátom, pani.
PANI: Výborne, prines mi. Som už veľmi hladná.
SLÚŽKA: Hneď to bude, pani. (Odíde.)
PANI: A teraz posledná skúška. Ak ju úspešne zloží, bude mojou komornou. Ak nie vyhodím ju.
(Tma. Hudba.)
3.OBRAZ
PANI: (Dojedá zvyšky z taniera.) Bolo to výborné. Nikto nevie robiť omeletu ako naša kuchárka. Odkáž jej, že ďakujem. Odnes riady a hneď sa vráť.
(Slúžka odíde.)
PANI: No, čo na ňu? Ako sa jej dostať na kobylku. Dievča evidentne nie je hlúpe. Musím niečo vymyslieť. Musím ju dotlačiť až na dno. Totálne ponížiť. Nech ukáže svoj charakter. No nič, budem improvizovať.
(Vojde slúžka.)
PANI: Tak ako? Odovzdala si môj odkaz kuchárke?
SLÚŽKA: Áno, pani. Kuchárka veľmi pekne ďakuje a je veľmi rada, že pani chutilo.
PANI: Dobre. Nechajme teraz omeletu omeletou a zmeňme tému. Povedz mi Emília, čoho sa bojíš, čoho sa najviac bojíš?
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Maid Vectors by Vecteezy
