OBSAH: Hra „Skromná kráľovná“ je rozprávka o tom, ako sa jedna zlá a pyšná kráľovná stane skromnou. Hoci ju táto zmena stojí mladosť a krásu, kráľovná túto stratu neľutuje. Pretože získa niečo, čo je ďaleko hodnotnejšie. Kráľovná Grínhilda je krutá ku svojej slúžke. Rada má iba svoje čarovné zrkadlo, ktoré sa jej líška a hovorí jej, že je najkrajšia a najmúdrejšia na svete. Vo svojej pýche ide kráľovná až tak ďaleko, že chce byť aj najskromnejšia. Od zrkadla sa dozvie že v jednom neznámom meste žijú dve skromné dievčatá.
Kráľovná sa rozhodne ich vyhľadať. Od čarodejnice Belzebíny získa čarovný nápoj, pomocou ktorého nájde dievčatá. Po rozhovore s nimi, kráľovná všetko pochopí a ako starenka sa vracia domov, kde sa zvíta so svojou slúžkou Sofiou.
ROZSAH: 8 strán
OBSADENIE: 6 dievčat
ŽÁNER: rozprávka, komédia
OSOBY:
Kráľovná
Sofia
Belzebína
Zrkadlo
Zuzka
Mária
UKÁŽKA HRY
1. OBRAZ
SOFIA: Bolo raz jedno veľké kráľovstvo a v tom kráľovstve vládla krutá kráľovná. Kráľovná sa volala Grínhilda a pretože bola veľmi, veľmi zlá, nemala ani manžela ani deti. Okrem toho že bola zlá, bola aj veľmi pyšná a namyslená. Posúďte sami.
KRÁĽOVNÁ: Som veľmi krásna, ale som aj veľmi múdra. Všetci mi to hovoria. Všetci moji poddaní ma milujú. Moje slúžky ma zbožňujú. Neveríte? Zavolám svoju slúžku Sofiu. Sofia ku mne!
SOFIA: Áno moja pani. (Pre seba.) Zase jeden z jej výstrelkov. Som zvedavá, čo sa ma chce opýtať.
KRÁĽOVNÁ: Povedz Sofia, aká som.
SOFIA: Ste, ste… (Pre seba.) To je ťažká otázka. (Kráľovnej.) Ste moja pani…
KRÁĽOVNÁ: Nó?
SOFIA: Ste veľmi krásna.
KRÁĽOVNÁ: Áno. A ešte?
SOFIA: Ste aj veľmi múdra.
KRÁĽOVNÁ: Dobre hlupaňa, môžeš ísť.
SOFIA: (Pre seba.) Bingo, to sa mi podarilo. (Kráľovnej.) Pani. (Odíde.)
KRÁĽOVNÁ: Ha. Tieto neúprimné a falošné slúžky. Radšej sa poradím so svojim čarovným zrkadlom. Zrkadlo, zrkadlo, zrkadlo…
ZRKADLO: Áno, moja pani.
KRÁĽOVNÁ: Zrkadlo, moje drahé zrkadlo, povedz mi, kto je najkrajší na svete.
ZRKADLO: Ty, ty moja kráľovná, ty si najkrajšia na svete.
KRÁĽOVNÁ: Dobre, moje milé zrkadlo. A teraz mi povedz, kto je najmúdrejší na svete.
ZRKADLO: Ty, ty moja pani, ty si najmúdrejšia.
KRÁĽOVNÁ: Výborne zrkadlo. Si veľmi milé a krásne zrkadlo. A teraz mi povedz, kto je najskromnejší na svete.
ZRKADLO: Skromná si, moja pani, skromná, ale poznám dve dievčatá, ktoré sú ešte skromnejšie.
KRÁĽOVNÁ: Čo, čo to hovoríš?
ZRKADLO: Bohužiaľ, je to tak. Dve dievčatá, jedna sa volá Zuzka a druhá Mária.
KRÁĽOVNÁ: Á, ja zošaliem, mňa porazí, kde sú tie dve dievčiská?
ZRKADLO: Tieto dievčatá žijú v ďalekej krajine, v meste, ktoré sa volá Žilina.
KRÁĽOVNÁ: Žilina, to nepoznám, nikdy som o takom meste nepočula. Dobre, ďakujem ti, zrkadlo, oddýchni si. Čo teraz, čo mám robiť, hm, slúžka!
SOFIA: Áno, moja pani.
KRÁĽOVNÁ: Sofia, rozkáž šafárovi, nech dá okamžite zapriahnuť koč. Zachcelo sa mi ísť na výlet. A ty pôjdeš so mnou.
SOFIA: Ako rozkážete. – Povedala som šafárovi aby zapriahol. On to urobil. Pani a ja sme si sadli do koča a koč sa rozbehol po hrboľatej ceste, smerom k Čiernemu lesu. O pol hodiny sme boli na mieste. Vystúpili sme. Pred nami stála malá drevená chatrč. Viem, kto tu býva, už sme tu niekoľkokrát boli. Pani zaklopala na dvere. „Ďalej, vstúpte“, ozvalo sa z chalúpky. Vstúpili sme dnu.
BELZEBÍNA: Už vás čakám, poďte bližšie, k ohňu. Vítam vás, moja pani. Vítam aj teba, Sofia.
KRÁĽOVNÁ: Ako sa máš, Belzebína?
BELZEBÍNA: Pomaličky, pomaličky. Aká bola cesta?
KRÁĽOVNÁ: Hrboľatá, poriadne nás vytriaslo.
BELZEBÍNA: Môžem vám ponúknuť bylinkový čaj? Sedemnásť bylín, na povzbudenie, môj najnovší recept.
KRÁĽOVNÁ: Nebudeme nič piť. Prejdime rovno k veci. Potrebovala by som…
BELZEBÍNA: Viem, čo ťa trápi, moja pani. Takže pozrieme sa do čarovnej gule.
KRÁĽOVNÁ: Áno.
BELZEBÍNA: Vidím vysokú budovu v neznámom meste. Mesto sa volá Žilina.
KRÁĽOVNÁ: Áno.
BELZEBÍNA: Vchádzam do budovy. Kráčam po chodbe na prízemí.
KRÁĽOVNÁ: Áno.
BELZEBÍNA: Zastavím sa na konci chodby.
KRÁĽOVNÁ: Áno.
BELZEBÍNA: Predo mnou sú dvere s nápisom „Literárno – dramatický odbor, Divadielko Kocka“.
KRÁĽOVNÁ: Áno, to je, to je…
BELZEBÍNA: Obraz sa zahmlieva, už nič nevidím, búši mi v hlave, pomóc… Prepáčte, moja pani, to je všetko.
KRÁĽOVNÁ: Ďakujem, Belzebína, to stačí. Ale ako sa tam dostanem, na to miesto?
BELZEBÍNA: Dám ti túto fľaštičku so zázračnou tekutinou. Stačí pár kvapiek prehltnúť a pomyslieť si na miesto, kde sa chceš dostať. Ale má to maličký problém.
KRÁĽOVNÁ: Áno, vrav.
BELZEBÍNA: S každou vypitou kvapkou zostarneš o dvadsať rokov. To je taká drobná nevýhoda.
KRÁĽOVNÁ: To je jedno. Vezmem si tú fľaštičku. Čo som dlžná?
BELZEBÍNA: Ako vždy, jednu perlu.
KRÁĽOVNÁ: Nech sa ti páči, Belzebína.
BELZEBÍNA: Ďakujem, tu je fľaštička.
KRÁĽOVNÁ: Ďakujem. Poďme, Sofia.
BELZEBÍNA: Majte sa dobre a veľa šťastia.
SOFIA: To bola návšteva. Bola som rada, keď sme opustili to temné miesto. Od toho dňa bola pani zavretá vo svojej komnate a s nikým sa nestýkala, iba so mnou. Nosila som jej jedlo. Moja pani, váš obed.
KRÁĽOVNÁ: Ďakujem, Sofia.
SOFIA: Pani, vaša večera.
KRÁĽOVNÁ: Ďakujem, Sofia.
SOFIA: Dobré ráno, pani, vaše raňajky.
KRÁĽOVNÁ: Ďakujem, Sofia. – Zrkadlo, zrkadlo, povedz mi…
ZRKADLO: Áno, áno, som zrkadlo. Poviem, všetko poviem. Som zrkadlo, áno, zrkadlo…
KRÁĽOVNÁ: Zrkadlo, ty si sa zbláznilo.
ZRKADLO: Zbláznilo, zbláznilo…
SOFIA: Pani, váš obed.
KRÁĽOVNÁ: Nebudem jesť, nemám chuť.
SOFIA: Pani, vaša večera.
KRÁĽOVNÁ: Nebudem jesť, nie som hladná.
SOFIA: Pani, už štyri dni ste nič nejedli. Musíte jesť.
KRÁĽOVNÁ: Budem, budem jesť, ale vieš, veľmi sa trápim. Neviem, či mám použiť to kúzlo. Či mám vypiť ten čarovný nápoj. Jedna kvapka mi zoberie dvadsať rokov. To je krutá daň.
SOFIA: Krutá daň za poznanie. Čo vlastne chcete, pani?
KRÁĽOVNÁ: Veľmi sa chcem stretnúť s tými skromnými dievčatami. A chcem sa ich spýtať… ja… Aj ja chcem byť taká pokorná, taká skromná ako tie dievčatá. Po ničom inom netúžim.
SOFIA: Dievčatá? Moja pani, ak chcete obetovať svoju mladosť a krásu za taký nezištný cieľ, tak to urobte. Možno vám stretnutie s tými dievčatami otvorí oči a vy pochopíte, konečne sa dozviete…
KRÁĽOVNÁ: Áno, áno, už nič nehovor. Rozhodla som sa. Idem. Kde je tá fľaštička? Jedna kvapka bude stačiť. Choď už, nechaj ma samú.
SOFIA: Dovidenia, pani. Dovidenia… (Odíde.)
KRÁĽOVNÁ: Jedna kvapka, jedna kvapka, dvadsať rokov… (Napije sa.)
Nič nevidím, nič nepočujem, á…
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
