OBSAH: Štvorica 15-ročných deciek (2 chlapci a 2 dievčatá) riešia svoje záľuby. Jeden má rád „nadupanú muzičku“, gitaru a bicykel, druhý má zase rád počítačové hry a sprejovanie. Jedna by sa chcela stať herečkou, hrať v seriáloch a zarábať riadne prachy, druhá experimentuje s farbou svojich vlasov a oblečením, s túžbou byť v dospelosti módnou návrhárkou. Všetko ide tak ako treba. Decká chodia do školy, venujú sa svojim záľubám, či riešia vzťahové krízy, často oduševnele a s prehnaným pátosom, čo nezriedka pôsobí komicky. Všetko sa zmení, keď jeden z chlapcov príde s nápadom, zahrať sa neuveriteľnú a zakázanú počítačovú hru. Všetci súhlasia a natešení idú do toho. Cieľom hry je zažiť väčšiu realitu, ako je tá reálna. Keď hra vyústi do tragédie a zdá sa, že je všetko stratené, tak zrazu sa situácia opäť vráti do normálu. Decká sú nadšené a chcú v hre pokračovať.
Niekoľko poznámok k scénografii a k hudbe:
• Scénu tvorí opustená rozostavaná budova niekde na sídlisku. Niekto začal stavať ale nedokončil. Ostali len prázdne panely teraz bohato odekorované sprayovými grafiti. Je tam prítomných niekoľko zeleninových prepraviek.
• Dôležitou zložkou hry je scénická hudba. Hudba je pestrá, rôznych žánrov – všetko, čo momentálne počúvajú mladí ľudia, najmä rap, rock a metal.
• Herci by mali taktiež zvládnuť choreografie do hudby.
• V jedenástom obraze by bolo dobré použiť bábky, možno v životnej veľkosti, akési kópie hercov.
• Pred záverečným štrnástym obrazom sa zhora spustí veľký svetielkujúci mozog, ktorý pridlávi Jakuba. Ostatní ho spod neho vyslobodia. Mozog sa následne stratí hore.
ROZSAH: 25 strán
OBSADENIE: 2 chlapci, 2 dievčatá
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
Lukáš (Luky)
Jakub (Kubo)
Martina (Maťa)
Adriana (Aďa)
UKÁŽKA HRY
1. OBRAZ (Predstavovanie)
LUKY: Ahojte. Ja sa volám Lukáš, ale všetci ma volajú Luky. Mám 15 rokov a mám rád riadne nadupanú muzičku. Počúvam všetko, od hip – hopu až po metal. Pred mesiacom som si kúpil elektrickú gitaru, takže budem asi s kamošmi zakladať kapelu. Momentálne zháňame skúšobňu. Ak by ste o niečom vedeli dajte vedieť. Budem povďačný. To je všetko.
KUBO: Decká nazdar! Ja som nejaký Kubo a mám veľmi rád počítačové hry. A to najmä Galaxy, Top Gun a Breath of devil. Tú mám najradšej. Už som na desiatom leveli a najvyššej obtiažnosti. Okrem hier mám rád aj sprejovanie. S kamošmi robíme cool adrenalínové grafity po meste, ale tak, aby nás nikto nevidel. Tak ma ani vy neprezraďte, lebo potom by bol Kubko veľmi zlý. To je všetko, čo som vám chcel povedať.
MAŤA: Čauki, čauki, ja som nejaká Maťa. Chodím druhý rok do dopravnej akadémie a je tam super. Mám tam veľa super kamošiek. Hoci neviem načo mi tá škola bude, lebo ja chcem byť herečka. Chcela by som hrať v nejakých super seriáloch. To by ma asi bavilo a tiež zarábať riadne prachy. Aj to by som chcela. Verím, že sa mi to podarí, lebo ak nie tak ma picne. Nechcem skončiť ako predavačka, to teda nie. That´s all.
AĎA: No ahojte, moji drahí, zdraví vás Aďa. Čo by som vám o sebe povedala, ani neviem. Chcela som si minule zmeniť imidž, teda vlasy na zeleno, ale moja mati mi to zakázala, že či som šibnutá. Chápete to?! Celkovo si myslím, že fotrovci sú dosť konzervatívni a staromódni, nechápu dnešnú dobu. Čo sa mňa týka rada experimentujem. Často mením svoj outfit, hľadám coolové netradičné riešenia. Chcela by som byť módnou návrhárkou, keď budem dospelá. To by ma bavilo. To je zatiaľ z mojej strany všetko.
2. OBRAZ (Bajk)
KUBO: Čau, jako?
LUKY: Zle. Niekto mi čmajzol bicykel.
KUBO: Čo? Tvoj bajk? To fakt? A nemal si ho zamknutý?
LUKY: Ale mal. Ale celú noc na sídlisku. Normálne precvikli zámok.
KUBO: No to ti teda nezávidím, kámo. Čo budeš robiť?
LUKY: No čo sa tu dá robiť. Bol som aj na polícii.
KUBO: No a?
LUKY: No a nič. Povedali, že je to malá šanca. Denne ukradnú desiatky bicyklov.
KUBO: A čo budeš robiť?
LUKY: Kúpim si nový bajk. Ak ma foter finančne podporí. Už som si aj jeden vyhliadol v Poprade. Cez bazoš.
KUBO: No, držím ti palce.
LUKY: Vieš, ja keby som ho chytil, toho zlodeja, ja by som ho, ja by som…
KUBO: To ti verím.
LUKY: Už nikdy nebudem mať taký bajk.
KUBO: Ale budeš, a ešte lepší.
LUKY: Myslíš?
KUBO: No určite. Drž sa. Čau, kámo.
LUKY: Čau.
3. OBRAZ (Niečo)
AĎA: Vieš čo, niečo ti poviem. Ale nesmieš sa na mňa dívať, lebo sa hanbím.
MAŤA: Čo si šiši?
AĎA: Nie, naozaj, dívaj sa na tú stenu. Nechcem, aby si sa na mňa dívala, keď ti to budem hovoriť.
MAŤA: Vždy som vedela, že nie si normálna.
AĎA: Poslúchni ma.
MAŤA: Dobre. Čo je to za tajomstvo?
(Pauza.)
AĎA: Ja som to robila.
MAŤA: Čo?
AĎA: No to.
MAŤA: Myslíš ako to?
AĎA: Áno to.
MAŤA: A s kým?
AĎA: S Lukášom.
MAŤA: Čože, ty si sexovala s Lukášom?
AĎA: Ale čoby, čo si hlúpa, aké sexovala, blázniš. Len sme sa bozkávali.
MAŤA: To mi odľahlo. Ale prečo, prepána, robíš z toho takú vedu. Veď bozkával sa už každý.
AĎA: Chcela som ťa trochu natiahnuť.
MAŤA: Tak to sa ti podarilo. Si naozaj zábavná.
AĎA: Skoro si mi naletela.
MAŤA: Prosím ťa.
4. OBRAZ (Bajk 2)
LUKY: Tak ten bajk z Popradu je hustý.
KUBO: Fakt? To je super.
LUKY: Má perfektnú uhlikovú kostru, odľahčenú. Aj kolesá sú OK.
KUBO: No vidíš a bál si sa.
LUKY: A týpek mi dal ešte zľavu, ale fotrovi som to nepovedal. Takže mám nejaké eura k dobru.
KUBO: Ty sa máš.
LUKY: Ty počúvaj. Zajtra máme skúšku s kapelou. Nechcel by si sa prísť pozrieť? Nezáväzne. Hľadáme speváka. Vyskúšaš a uvidíme. Zatiaľ nemáme skúšobňu, takže skúšame u mňa v pivnici. Susedia sú z toho na prášky. Plný barák dôchodcov, chápeš. Tak čo, prídeš?
KUBO: Jasné, prídem.
LUKY: Fajn,díky, texty ti dám potom, tak čau.
KUBO: Čau.
5. OBRAZ (Herečka)
MAŤA: Vy a ja. Vy v hľadisku, ja hore na javisku. Reflektory svietia, hudba dohráva, ozve sa burácajúci potlesk. Vy nadšene tlieskate a ja sa klaniam. Z čela mi kvapne kvapka potu. Bola to ťažká rola, ale ja som to zvládla. Zvládla som svoju postavu. Veď som hrala samú seba. Alebo skoro samú seba. Som šťastná a spokojná. Mám rada úspech. Kúpem sa v svetle reflektorov a vo vašom burácajúcom potlesku. Ďakujem vám. Tak zase zajtra. Zajtra opäť vyjdem na javisko a ukážem vám život. Pravdivý život. Môj život. To som ja. Dobrú noc.
6. OBRAZ (Kríza)
LUKY: Chcem ti, musím ti niečo povedať. Chcem aby si vedela, ako na tom som, teda si, vlastne sme, my dvaja, ty aj ja. Chcem ti povedať pravdu, tak ako ju vnímam ja a tak ako ju o chvíľu budeš vnímať aj ty. Či sa ti to bude páčiť alebo nie.
AĎA: To sú tvrdé slová. Ty ma ľakáš, miláčik. Mám pocit, že mi chceš povedať niečo hrozné, niečo, čo mi spôsobí strašnú bolesť.
LUKY: No áno, realita je niekedy hrozná aj bolestná. Na to musíme byť pripravení. Teraz ide hlavne o teba, aby si bola schopná prijať túto realitu, aj keď ťa to bude bolieť.
AĎA: Omg, Bože, čo si pre mňa pripravil Luky. Už teraz cítim vo vnútri bolesť, ako ohromný plameň, ktorý ma spaľuje, ktorý ničí moje vnútro. Povedz to, povedz mi tú pravdu, nech je akákoľvek, som pripravená. Som pripravená na strašnú pravdu.
LUKY: Dobre. (Pauza.) Prepáč, ale pre mňa je bajk to najdôležitejšie v živote. Aspoň teraz. A hneď potom je gitara. Až potom si ty zlatko. Sory ale nemôžem si pomôcť.
AĎA: Ale Luky, čo naša láska. Chceš ma len tak odkopnúť. Chceš všetko zahodiť? Po tom čo sme spolu prežili. To si nezaslúžim. Ani ty ani ja. Chápeš to?
LUKY: Nerev, dobre vieš, že to neznášam, tak nerev. Hovoril som ti, že to bude trochu bolieť. Neviem, čo ti mám ešte povedať. Chceš sa rozísť, chceš sa úplne rozísť alebo čo?
AĎA: Ty sviňa, ja ťa nenávidím, nenávidím…!
LUKY: No len nehysterči, dobre. Bacha niekto ide. Rýchlo sa vysmrkaj.
KUBO: Čaute. Nejdem nevhod?
LUKY: Nie, to je v pohode.
KUBO: Chcel som sa spýtať, nejdete do mekáča? Pozývam.
LUKY: Jasné, ideme. Čo, Aďa?
AĎA: Dobre, rada.
KUBO: Tak za mnou, decká.
7. OBRAZ (PC hry)
KUBO: Poviem vám niečo o svojom druhom ja. Je to týpek, ktorý je chill, teda úplne v pohode. Okrem iného má rád počítačové hry. A taktiež rád pozerá anime a cool filmy. Týpek je niekedy taký zažratý do gameingu, že často stráca pojem času a reality. Preňho je ale celkom cool byť mimo reality, alebo lepšie povedané byť reálne v hre. A keď hrá, nechce byť nikým vyrušovaný, lebo potom by sa týpek mohol riadne nasrať. Možno sa spýtate, čo ho najviac na počítačových hrách baví. To, že je to niekedy väčšia sranda ako reálny život. A preto: Nech žijú PC hry!
8. OBRAZ (Bajk 3)
LUKY: Ahojte, ja som Luky, ale my sa už asi poznáme. Chcem vám povedať, že mám suprový bicykel. Kúpil som si ho v Poprade, keď mi ukradli môj starý bajk. Dal som mu aj meno. Volá sa Black Monster. Keď som si ho kúpil, hneď sme sa skamarátili. Vytvoril sa medzi nami pevný vzťah, založený na vzájomnej dôvere. Teraz sa možno spýtate, ako často si s mojim bajkom vyrazíme. Áno, takže do týždňa robíme dva – tri krát väčšiu akciu aj s mojimi kamošmi. Chodíme všademožne, kde sa dá. Ja som z tejto partie najlepší, pri všetkej skromnosti, ale viem si zaskákať aj na ťažších prekážkach. Je to adrenalín, niekedy je to aj riskantné. Je to o tom, že hrozne dlho sa snažíte niečo spraviť, nejde to, a keď sa to podarí, tak je to hrozne dobrý pocit. Viete, keď skáčem, je to často aj o tom strachu. Ale práve to je na tom vzrušujúce. Chcem sa stále zdokonaľovať. Poznám jedného maníka z Čiech, ktorý robí úžasné veci. Veď je aj majster sveta. Je to môj vzor. K nemu by som sa chcel priblížiť. To je všetko. Zdravím vás ja a môj bajk Black Monster. Čaute.
9. OBRAZ (Pomsta)
AĎA: No počkaj, ja ti dám, ja ti ukážem! Videli ste to? Videli? Ale tak mi treba. To mám za svoju dôveru, za svoje vrelé city. No počkaj. Však ty uvidíš bajk. Neboj sa, budeš ho mať. Tvoj zlatý bajk, tvoju gitaru. Ale, tak mi treba, keď som hlúpa. Môžem si zato sama. No však počkaj, ja ti dám bajk, ja ti dám gitaru. Však uvidíme kto z koho. Pomsta bude sladká. Však ty oľutuješ, že si ma podviedol, že si ma zradil, hajzel jeden. Ty oľutuješ, že si ma vôbec niekedy stretol. No, čo vy na to? Videli ste to? Také svinstvo, však? Gitara, bajk, veď počkaj, ty uvidíš. Už sa rodí pomsta v mojej hlave. A pomsta bude sladká. Ó, bože, aká som bola hlúpa a dôverčivá. Milujem svoj bajk, milujem svoju gitaru a teba zlatíčko tiež možno milujem. Ach, ide ma rozhodiť od zlosti. No počkaj, ty uvidíš. Pomsta je moja. Tak, čaute.
10. OBRAZ (Neistota)
MAŤA: Čo ti je? Stalo sa ti niečo?
KUBO: Nechaj ma, chcem byť sám.
MAŤA: Dobre, ako myslíš, tak čau.
KUBO: Počkaj. Prepáč, ale mám problém.
MAŤA: Aký problém?
KUBO: Neverím ľuďom. Bojím sa ich. Stále ma to prenasleduje ako nočná mora.
MAŤA: Ale mne hádam veríš, veď sme dobrí kamaráti.
KUBO: Ako dobrí, ako veľmi dobrí? Budeš stáť pri mne aj keď sa na mňa zosypú všetky sračky sveta?
MAŤA: Myslím, že áno.
(Pauza.)
KUBO: Obetovala by si za mňa svoj život?
MAŤA: No, vieš, to sú veľmi silné slová, život…
KUBO: Tak vidíš, ani na teba sa nedá spoľahnúť.
MAŤA: Ale veď nemusíš ísť do takých extrémov, že obetovať život.
KUBO: Všetci sú proti mne. Všetci ľudia, ktorých poznám, ma zrádzajú. Mám pocit, že môžem veriť už len svojim počítačovým hrám. Tie ma nikdy nezradia.
MAŤA: Kedy som ťa ja zradila?
KUBO: Zatiaľ nie, ale obávam sa, že raz to príde. Mám len teba a Lukáša a ešte Aďu. Ste ľudia, ktorým ešte ako tak verím. Ale keď vás stratím, tak neviem…
MAŤA: Ja ťa nikdy nezradím. Podaj mi ruku.
KUBO: Načo?
MAŤA: Chcem sa dotknúť tvojej dlane. Zarecitujem ti báseň, chceš?
KUBO: Áno.
MAŤA: Len hviezda, ktorá svieti, už nie sme malé deti. Moja ruka sa ťa dotýka, nebeská algebra a matika. To je všetko.
KUBO: Pekná báseň. To si zložila sama?
MAŤA: Áno, v škole, na matike.
KUBO: Matikár ťa inšpiroval?
MAŤA: Ty si ma inšpiroval. Máš také jemné ruky.
KUBO: Povedz mi ešte nejakú báseň.
MAŤA: Pobozkaj ma. (Tma.)
11. OBRAZ (Game)
LUKY: Jakub, Kubo! Kubo, kde si?
KUBO: Luky, tu som. Tu som, naľavo od teba.
LUKY: Nevidím ťa. Je tu veľa dymu. Idem k tebe. Vidíš ma?
KUBO: Počujem ťa, ale nevidím. Počkaj, už ťa vidím, si asi päť metrov odo mňa.
LUKY: Á, áno, myslím, že ťa vidím. Idem k tebe.
KUBO: Nie, stoj! Nepribližuj sa ku mne, lebo zhoríš. Si nabitý opačnou energiou ako ja. Ty si negatívny, ja som pozitívny. Pri priblížení by došlo k výbuchu. Obidvaja by sme zahynuli.
LUKY: A čo silové pole?
KUBO: Kľúč na vytvorenie silového pola je v tajnej komnate na desiatom poschodí. Ale stráži ho trojhlavý pes. A toho s našim arzenálom zatiaľ nepremôžeme.
LUKY: A čo teda urobíme?
KUBO: Musíme ísť ďalej, až do suterénu. Tam sa skrýva tajný poklad so zlatým kľúčom. Týmto kľúčom otvoríme schránku na piatom poschodí. V schránke sú zbrane, ktorými premôžeme trojhlavého psa. Je ti to jasné?
LUKY: Myslím, že áno. Môžeme ísť. Ale kde sú baby? Skúsim ich zamerať detektorom. O chvíľu sa mi ukážu na monitore.
MAŤA: Chlapci, tu sme.
AĎA: Tu sme chalani, haló!
MAŤA: Viete čo, my sme stratili jeden život.
AĎA: Áno, mali sme smolu. Prešli sme cez zamínované pole…
MAŤA: A to pole vybuchlo.
KUBO: Dofrasa, ešte toto nám chýbalo. Kde ste teraz?
AĎA: Sme na prízemí.
KUBO: Nepohnite sa odtiaľ. Ideme za vami.
LUKY: Baby držte sa. Hneď sme pri vás.
MAŤA: Chlapci, ale pohnite sa, lebo my sa bojíme.
AĎA: Áno bojíme.
KUBO: Žiadne strachy, ideme.
LUKY: Let´s go! (Tma.)
KUBO: Baby a pozor na laserové netopiere.
12. OBRAZ (Hra)
MAŤA: Teda to bola suprová hra. Takéto hrávaš často, miláčik?
KUBO: Také a ešte lepšie.
AĎA: Pre mňa to bola nuda.
LUKY: No jasné, tebe sa nič nepáči. Náhodou, ja som sa bavil.
AĎA: Teda ja moc nie.
LUKY: Ale nevyzeralo to tak. Keď sme boli na tom desiatom poschodí, mal som pocit, že si bola celá, akoby som to povedal, taká pohrúžená, taká zažratá…
AĎA: Pch, že zažratá, nebuď smiešny.
MAŤA: Mne sa to veľmi páčilo. Bolo to vzrúšo. Rada by som si niekedy ešte raz zahrala takú hru.
AĎA: V zásade nie som proti hrám, ale trochu som sa nudila. Myslím, že je to pre dvanásťročné deti.
LUKY: Prosím ťa, prestaň. Aďa, ja naberám istotu, že si tu len ventiluješ emócie z našich vzťahových problémov. To je úbohé. Kubo sory. Pre mňa bola hra úplne super.
KUBO: To som rád a teba Aďka chápem. Nie každému sa páči 4G virtuálna realita. Ale mám pre vás prekvapenie. Je to totálna pecka, absolútna novinka. Američania vyvinuli takzvaný 8G Real World. A teraz počúvajte. Zakrátko potom, ako hra vznikla, odborníci z Pentagonu všetko stopli. Vláda hru zakázala s odôvodnením, že hra je životu nebezpečná a okrem toho vzniká na nej závislosť väčšia ako na heroine. Ešte skôr ako hru stiahli, tak sa niektorým hackerom podarilo nabúrať do systému a hru získať. Takže hra sa dá za pekné prachy kúpiť. Samozrejme, že je to trestné. To je všetko. Čo vy na to?
LUKY: Kámo, tak toto je totálna pecka. To je skoro také dobré ako môj bajk. Čo Aďa?
AĎA: No jasné. Čo ja viem? Kým neuvidím, neuverím.
MAŤA: Podľa mňa to znie lákavo. Ale dá sa tá hra vôbec zohnať?
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (40 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Holiday Vectors by Vecteezy
