OBSAH: Konštrukciu tejto hry tvoria štyri obrazy – scénky a prológ. Ústrednými hrdinami sú, ako už názov napovedá, manželia Kováčovci. Rudolf Kováč a Mária Kováčová sú svojrázna dvojica zamilovaných manželov. Avšak ich ideálny vzťah má občas svoje trhliny. Hra si okamžite získa divákov svojou pestrosťou a láskavým humorom.
ROZSAH: 13 strán
OBSADENIE: 3 chlapci, 2 dievčatá
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
Rudolf Kováč
Mária Kováčová
Miro Kováč (ich syn)
Čašník
Letuška
UKÁŽKY HRY
Prológ
Rudolf Kováč je výnimočný človek.
Rudolf Kováč má svoje sny, svoje túžby, svoje víťazstvá a svoje prehry.
Rudolf Kováč je obyčajný človek.
Rudolf Kováč miluje svoju manželku Máriu a svoje dve deti.
Mária Kováčová je manželka Rudolfa Kováča.
Mária Kováčová je dobrá a verná manželka.
Mária Kováčová je aj dobrá gazdinka. Vie dobre variť, upratovať, starať sa o domácnosť.
Mária Kováčová miluje svojho manžela Rudolfa a svoje dve deti.
V posteli
RUDO: Marienka?
MÁRIA: Áno Rudko?
RUDO: Spíš?
MÁRIA: Nespím, ešte nie.
RUDO: Môžem sa ťa niečo opýtať, Marienka?
MÁRIA: Môžeš Rudko.
RUDO: Pôjdeš v noci cikať?
MÁRIA: Asi áno. Vypila som šálku šípkového čaju. Tak asi áno.
RUDO: A včera v noci si bola cikať?
MÁRIA: Bola.
RUDO: Dobre. Môžem ťa o niečo poprosiť?
MÁRIA: Môžeš Rudko.
RUDO: Tak ťa prosím, neodhŕňaj tú otrasnú perinu, keď pôjdeš v noci na záchod.
MÁRIA: Ale prečo?
RUDO: Lebo keď odhrnieš perinu tak mi ťahá na kríže a ja sa vždy zobudím. Preto. A potom nemôžem zaspať.
MÁRIA: Nevedela som, že máš taký ľahký spánok.
RUDO: Ako vidíš mám. Dobrú noc.
MÁRIA: Dobrú noc Rudko. A nehnevaj sa.
(Pauza.)
MÁRIA: Rudko?
RUDO: Áno Marienka?
MÁRIA: Spíš?
RUDO: Nespím. Čo potrebuješ?
MÁRIA: Môžem sa ťa niečo opýtať?
KONIEC UKÁŽKY 1. SCÉNKY
V reštaurácii
ČAŠNÍK: Dobrý večer, nech sa páči, vítam vás. Bude vám vyhovovať tento stôl?
RUDO: Áno, samozrejme.
MÁRIA: Ďakujeme.
ČAŠNÍK: Nech sa páči jedálny a nápojový lístok, madam, pane…
MÁRIA: Ďakujem.
RUDO: Vďaka.
(Čašník odíde.)
MÁRIA: Milý Rudko, no ale ja som hotová. To prostredie, živá hudba, perfektná obsluha. Vždy som túžila po takejto romantickej večeri pri sviečkach. Ďakujem, miláčik.
RUDO: No ale Marienka, dobre vieš, že ja by som ťa do hocijakého pajzla neťahal. A tým dupľom, že máme to výročie. Pätnásť rokov spolu, uvedomuješ si to?
MÁRIA: Och láska. A kam ma vezmeš keď budeme mať dvadsiate výročie?
RUDO: Hotel Interkontinental vo Viedni.
MÁRIA: Á, ty žartuješ.
RUDO: Áno, ale rozhodne to bude niečo dôstojné.
MÁRIA: A romantické, milujem ťa.
RUDO: Aj ja teba.
ČAŠNÍK: Vybrali ste si?
RUDO: Áno, tak ja si dám to Rulandské šedé, ročník 92…
ČAŠNÍK: Dobre a madam?
MÁRIA: Ja si prosím frankovku.
ČAŠNÍK: Dobre. Ináč ste zatiaľ spokojní, neruší vás tá hudba?
RUDO: Nie.
MÁRIA: Kdeže, naopak, je to romantika. Viete, my máme dnes výročie.
ČAŠNÍK: Tak to gratulujem, pekný večer.
RUDO: Ďakujeme.
MÁRIA: Vďaka.
(Čašník odíde.)
MÁRIA: Tomu sa hovorí obsluha. Musíme mu dať mastný tringelt.
RUDO: To si píš.
ČAŠNÍK: (Prichádza s vínom.) Nech sa páči, vaše víno. Vybrali ste si jedlo prosím?
RUDO: Čo nám poradíte?
KONIEC UKÁŽKY 2. SCÉNKY
V lietadle
RUDO: Tak tu to máme: 32A a 32B. Chceš sedieť pri okne?
MÁRIA: Neviem.
RUDO: Tak ja si sadnem ku oknu, dobre?
MÁRIA: Dobre.
LETUŠKA: Dámy a páni, vítame vás na palube lietadla spoločnosti RYANAIR. Lietadlo štartuje o 15 minút z viedenského letiska Schwechat a pristane zhruba o dve hodiny na letisku ostrova Korfu. Príjemný let a pohodu vám praje prvý pilot Hans Gruber a druhý pilot Ludvig Hansmann. Pekný deň.
RUDO: Nič som jej nerozumel. Hovorila po anglicky. Kováč, Kováč, kedy už budeš vedieť po anglicky? Ha, ha. Čo je, tebe to nie je smiešne? Čo si taká zarazená? Netešíš sa na našu dovolenku? Na vzrušujúci let týmto boeningom? Ha, ha. Čo ti je?
MÁRIA: Nič.
RUDO: Akože nič. Pozri sa do zrkadla ako vyzeráš. V hale si bola veselá a teraz sa tváriš ako zmoknuté kura.
MÁRIA: Daj mi pokoj.
RUDO: Bojíš sa letu?
MÁRIA: Daj mi pokoj.
RUDO: Ešte raz: bojíš sa letu?
MÁRIA: Áno, áno, áno.
RUDO: No pánečku, pekne začíname dovolenku. A si aj akási bledá. Marienka upokoj sa, to bude dobré, to zvládneš. Jeden let, to nič nie je, dve hodiny, to je brnkačka.
MÁRIA: To zvládnem, ty sviniar!
RUDO: Ešte sme ani neodštartovali a tebe je už zle, moje nervy. Ešte šťastie, že tu s nami nie sú deti.
MÁRIA: Rudo, čo sedíš ako trubiroh, rob niečo.
RUDO: Rob, rob, mne je zle, mne je zle?!
MÁRIA: Ja ťa nenávidím.
RUDO: Marienka pokoj, všetko bude dobré, idem za letuškou. Zatiaľ pokojne seď, ja sa hneď vrátim. (Odíde. Mimo scény.) Prosím vás, slečna, mojej žene je zle. Ako? Aha ďakujem. (Vráti sa.) Nič.
MÁRIA: Nič?
RUDO: Letuška je pas. Hovorila po maďarsky a po anglicky. Nič som jej nerozumel. Ale dala mi toto.
MÁRIA: Čo je to?
KONIEC UKÁŽKY 3. SCÉNKY
Jackpot
(Na proscéniu sedí na stoličke Rudo Kováč. V ruke má papierik s číslami lotta. S napätím sleduje zlosovanie v televízii. Striedavo pozerá do hľadiska a na papierik. Jeho vzrušenie sa stupňuje.)
RUDO: Štyri, štyri wau mám super, poďme ďalej… Osemnásť, je tam, paráda… Tridsaťštyri á bingo, ďalej… Sedem, sedem nie, mám, neskutočné… Štyridsaťšesť waúú, je tam… Ááá ja sa zbláznim, padni dvadsaťtri, padni… Dvadsaťtri mám jackpot mám a som jediný! Mám pätnásť miliónov! To je neskutočné áá pätnásť… (Postaví sa a začne tancovať a kričať.) Pätnásť, pätnásť melónov je mojich, pätnásť, ti dá rára, tida rára, pätnásť… Marienka, Marienka poď sem, ale rýchlo, poď sem…!
MÁRIA: (Vojde. Mieša polevu.) Čo je, čo sa deje, čo sa ti stalo?
RUDO: Pätnásť miliónov, vyhral som pätnásť miliónov. Rýchlo mi dones ten tiket. Á, á, á…
MÁRIA: Aký tiket?
RUDO: Akože aký tiket. No predsa tiket s číslami, ktoré som ti včera dal, aby si ich podala. Pätnásť, pätnásť… Ten tiket!
MÁRIA: Rudko, nehnevaj sa, ale ja som tie čísla zabudla podať.
RUDO: Čo, ako zabudla, navaľ tiket okamžite, ja som vyhral. Moje čísla: 4, 18, 34, 7, 46, 23 vyhrali jackpot. Vyhral som pätnásť miliónov. Davaj tiket!
MÁRIA: Rudko, ja, ja nemám tiket. Ja som tie čísla zabudla podať. Prepáč.
RUDO: Čo? Zabudla, nemáš tiket… (Omdlie.)
MÁRIA: Rudko, preboha čo ti je, preber sa, čo som to urobila, Rudko odpusť.
RUDO: (Preberie sa.) Marienka, ja ťa zabijem, ja ťa zahluším, ty si nepodala moje čísla.
MÁRIA: Nepodala.
RUDO: Ty nemáš tiket.
MÁRIA: Nemám Rudko.
RUDO: Ja nemám pätnásť miliónov.
MÁRIA: Nemáš Rudko.
KONIEC UKÁŽKY 4. SCÉNKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (30 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
