Pánska jazda

OBSAH: Hrdinami hry sú štyria väzni. Ich prezývky sú Boss, Pepe, Goofy a Fyzik. Život vo väzení je tvrdý. Občas dochádza k menším, väčším roztržkám. Každý bojuje o určité postavenie vo väzenskej hierarchii. Tí, ktorým to myslí viac, tí šéfujú. Tí, menej bystrí, slúžia tým chytrejším a silnejším. Taký je väzenský zákon. Dominantný väzeň Boss dostane nápad: nacvičiť vo väzení divadlo. Pre svoju myšlienku získa ďalších troch väzňov: Pepeho, Goofyho a Fyzika. Po niekoľkých týždňoch skúšok nadíde deň premiéry. V inscenovanom príbehu sa zoznámime s dvoma manželskými pármi, ktorí sa priatelia: Marián a jeho manželka Kristína a Adam a jeho manželka Federika. Dej sa odohráva v socialistickom Československu, v roku 1964. Marián a Adam sa poznajú ešte z čias vojny, kedy slúžili v jednom pluku. Marián a jeho žena žijú obyčajný život. Obidvaja sú úradníci. Adam je vyššie postavený, robí v zahraničnom obchode, veľa cestuje. Jeho mladá žena Federika jedného dňa s hrôzou zistí, že jej manžel je agent Štb. Neváha a ide sa s tým zdôveriť Kristíne. Tá túto informáciu povie Mariánovi. Všetci traja sú zdesení. Pri konfrontácii Adam prizná, že je to pravda. V závere hry dojatá Federika oznamuje Adamovu smrť, avšak zrazu sa na scéne nečakane zjaví tajný kufrík, ktorý prezradí tajomstvo: Adam svoju smrť fingoval, v skutočnosti je na Kajmanských ostrovoch a čaká tam na Federiku. Federika sa natešene lúči s Mariánom a Kristínou. Po jej odchode si Marián ešte nostalgicky zaspomína na spoločné vojnové zážitky s Adamom. Toľko divadlo na divadle. Väzenskí aktéri sú mierne rozčarovaní, pretože majú pocit, že hra prepadla. Do toho však prichádza Pepe od riaditeľa a oznamuje pochvalu a úspech hry.

ROZSAH: 17 strán

OBSADENIE: 4 muži

ŽÁNER: komédia

OSOBY:
BOSS alias MARIÁN
PEPE alias KRISTÍNA
GOOFY alias ADAM
FYZIK alias FEDERIKA
(Boss a Goofy sú vo veku od 40 do 50 rokov, Pepe a Fyzik sú o trochu mladší.)

UKÁŽKA HRY

1. OBRAZ
(Väzeň s prezývkou Boss číta noviny, sedí za stolom. Vojde druhý väzeň, pomaly podíde k stolu a sadne si. Vytiahne z vačku pol rožka a začne jesť. Volajú ho Pepe.)

PEPE: Čo nového vo svete? (Pauza.)
BOSS: Nič.
PEPE: A doma?
BOSS: Nič.
PEPE: Keď dočítaš, môžem aj ja pozrieť?
BOSS: Môžeš.
PEPE: To sú dnešné?
BOSS: Z minulého týždňa. (Pauza.)
PEPE: Môžem ti niečo povedať?
BOSS: Môžeš.
PEPE: Ale nebudeš sa hnevať.
BOSS: Nebudem.
PEPE: Vieš čo mi povedal Goofy?
BOSS: Čo?
PEPE: Že mu budem každú nedeľu prať ponožky.
BOSS: A ty čo na to?
PEPE: Ja nič, že dobre.
BOSS: Ty si ciciak. Kto je tvojim šéfom?!
PEPE: Ty.
BOSS: A povedal si to Goofymu.
PEPE: Povedal.
BOSS: A on čo?
PEPE: Že ti vykrúti nos a strčí ti ho do riti. (Pauza.) Vieš, ja som myslel, aby si…
BOSS: O mňa sa nestaraj. Kto ti dáva cigarety?
PEPE: Ty.
BOSS: Kto ti kryje chrbát, keď je treba?
PEPE: Ty.
BOSS: Počúvaj, keď ja budem šéfom chodby, vieš kto bude mojim zástupcom?
PEPE: Kto?
BOSS: Premýšľaj!
PEPE: Goofy?
BOSS: Riť paľovu! Ty. Ty budeš mojim zástupcom.
PEPE: Ja?
BOSS: Ty.
PEPE: A Goofy?
BOSS: Ser na Goofyho! Ja budem šéf a ty budeš mojim zástupcom.
PEPE: Ja, zástupcom, ha, ha…
BOSS: A vieš čo bude robiť Goofy?
PEPE: Čo?
BOSS: Bude nám prať každú nedeľu ponožky.
PEPE: Ha ha, ponožky, ale ako…?
BOSS: Pokoj, kľud. Kompjuter niečo vymyslí.
PEPE: Vieš čo…
BOSS: Pšš, ticho, premýšľam. (Pauza.) No môžeš.
PEPE: Vieš, čo o tebe povedal Goofy?
BOSS: Čo?
PEPE: Môžem?
BOSS: Vysyp to.
PEPE: Že si zasraná buzerantská riť. Ha, ha, ha, ha…
BOSS: Čo sa smeješ?! Čomu sa kurva smeješ?!
PEPE: Ja, nič, prepáč, odpusť.
BOSS: Dobre.
PEPE: Prepáč mi to, ja…
BOSS: Povedal som, že dobre. (Pauza.) Máš rád umenie?
PEPE: Aké umenie?
BOSS: Všelijaké, rôzne, proste umenie. (Pauza.)
PEPE: Myslíš telku?
BOSS: Hovno. Bol si niekedy v galérii?
PEPE: V galérii? No, nebol.
BOSS: To som si mohol myslieť. A v divadle?
PEPE: Myslíš na opere?
BOSS: V divadle sa nehrá len opera. Ja myslím divadelnú hru, tragédiu, komédiu…
PEPE: A prečo ťa to zaujíma?
BOSS: Preto, že som dostal bohovský nápad. Nacvičíme divadlo.
PEPE: A kto?
BOSS: Ty, ja, Goofy. Ja napíšem scenár.
PEPE: Aj Goofy bude s nami hrať?
BOSS: No a, keď je taký frajer, nech sa ukáže.
PEPE: Hm. Takže budeme hrať traja. Ty, ja a Goofy.
BOSS: Štyria. Mám v hlave hru pre štyri postavy.
(Hudba. Tma.)

2.OBRAZ
GOOFY: Kameň.
BOSS: Kameň.
GOOFY: Nožnice.
BOSS: Nožnice.
GOOFY: Papier.
BOSS: Papier.
GOOFY: Kameň, nožnice, papier.
BOSS: Laser.
GOOFY: Čo? Rontgen.
BOSS: Papršlek smrti.
GOOFY: Vesmírny lúč, dole, dole, dole.
BOSS: Ok. Vitaj u nás, Goofy.
GOOFY: Ako sa má starý pes?
BOSS: Kto sa pýta? Prašivý kojot?
GOOFY: Ja som v pohode.
BOSS: No asi celkom nie, keď sa snažíš zneužívať mojich ľudí.
GOOFY: Á, žalobaba žalovala. Dobre, ok, beriem späť. Je tvoj.
BOSS: To som rád. Dobre, ale teraz k veci. Prečo si tu.
GOOFY: Počúvam.
BOSS: No, chcem dať dokopy dramatickú štuku. Jednoducho, divadelné predstavenie, ktoré nám umožní trochu sa rozptýliť v tejto väzenskej šedi. A budú z toho aj nejaké výhody.
GOOFY: To jest.
BOSS: To jest: vychádzky, medziväzenské kultúrno-družobné výmenné akcie, plus diéty, väčšie porcie v jedálni a voľnejší pohyb po base.
GOOFY: To je všetko?
BOSS: Áno. Nie, zabudol som. Viac cigariet z eráru, to znamená zadarmo.
GOOFY: A to ako?
BOSS: Postavy v našej hre budú fajčiť.
GOOFY: To by šlo.
BOSS: Takže? Ideš do toho?
GOOFY: Potrebujem čas na rozmyslenie.
BOSS: Koľko?
GOOFY: Dva dni.
BOSS: Ok. Ešte niečo. Máš tam chlapíka, volajú ho Fyzik. Kedysi hral ochotnícke divadlo. Zišiel by sa.
GOOFY: To nechaj na mňa. Keď pôjdem ja, pôjde aj Fyzik. Zatiaľ sa maj.
BOSS: Maj sa Goofy.
(Hudba.Tma.)

3. OBRAZ
GOOFY: Idem do toho.
BOSS: Výborne.
GOOFY: A je tu aj Fyzik.
BOSS: Skvelé.
FYZIK: Nevinný, som nevinný!
BOSS: Jasné, aj my sme, všetci sme nevinní.
FYZIK: Svet potrebuje revolúciu, tretiu revolúciu, novú potopu, alebo všetko spáliť aby z popola ako fénix…
PEPE: Nemáš oheň?
FYZIK: Barbari. Prišiel som medzi barbarov, ktorí nepoznajú kultúru. Čítal si niekedy Ovídia?
PEPE: Nie.
FYZIK: Ani ja, ale chystám sa. Ale v tomto zbastardenom múzeu voskových figurín… Všetko je relatívne. Sme len zrnkom piesku v zložitom súkolí času. Alebo lepšie povedané, chceli by sme byť. Čas na nás kašle zvysoka, je to náš nepriateľ, bohužiaľ. Ak si dokážeme podmaniť čas, staneme sa bohmi. Lepšie povedané ničím. Rozplynieme sa v časopriestore a to je nirvána. Koniec prednášky. Prípadné otázky adresujte na celu číslo 14. Moje meno je Fyzik, k vašim službám. Nezdá sa vám to trochu diabolské? Lebo mne áno. Čo bude nasledovať?
BOSS: Chceme nacvičiť divadlo.
FYZIK: Som ,,za“ všetkymi desiatimi. Som za každú srandu. Kde je môj text?
BOSS: Pomalšie, Fyzik. Aj na to príde, ideme postupne.
FYZIK: Ok, už mlčím.
BOSS: Pepe, ty budeš hrať ženu.
PEPE: Čo?
BOSS: Budeš hrať ženu.
PEPE: Ale ja nechcem hrať ženu.
BOSS: Ale veď to je iba akože.
PEPE: Nechcem. Ženu nie.
BOSS: Pozri, nikto nepochybuje o tvojej mužnosti. Napokon, si môj zástupca a ja by som si nevybral nejakého pupuša, je to jasné?
PEPE: Jasné.
BOSS: Tak čo? Budeš hrať tú ženu alebo nie?
PEPE: No tak dobre.
BOSS: Ok, to by sme mali. Aj Fyzik hrá ženu, takže nebudeš v tom sám. Bohužiaľ, sme čisto mužská basa, ak bude v budúcnosti basa zmiešaná, tak budú ženy hrať ženy.
FYZIK: Ja si veľmi rád zahrám štíhlu pôvabnú brunetu.
BOSS: To som rád. (Pepemu.) Myslíš, že za Shakespeara hral Júliu kto? No chlap. Mladý pekný chalan, no áno.
PEPE: Och.
BOSS: Chlapci, som veľmi rád, že vyhliadky na realizáciu mojej hry sú, dá sa povedať, veľmi reálne. Dúfam, že nie len dobre začneme, ale hru aj zdarne dokončíme a odpremiérujeme. Takže zlomme väz, poďme na to. Mám už aj prefotené texty, tak vám ich rozdám. Naučíte sa ich naspamäť. To je nutné. Budeme skúšať trikrát do týždňa po štyri hodiny. Premiéra bude od dnes za dva mesiace. To stíhame, nie je to dlhá hra, je to taká jednoaktovečka. Najskôr budeme hru také štyri skúšky len čítať, potom pôjdeme do priestoru. Tak sa to robí aj v profi divadle. Čo sa týka obsadenia postáv, rozdelil som to podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia, tak, aby vám sedeli charaktery. Ja budem aj hrať aj režírovať, tak ma prosím počúvajte. Časom zistíte, že nie som despota, ale demokratický režisér, to znamená, že prijímam aj druhý názor, ale samozrejme mám právo veta. Tak to proste chodí. Takže poďme na to.
(Hudba.Tma.)

4. OBRAZ
(Dej inscenovanej hry sa odohráva v roku 1964.)
MARIÁN: Začiatkom mája, keď sa už pomerne oteplilo, som sa začal venovať zabíjaniu múch. Zabíjal som ich holými rukami, žiadna placačka, aby sa muchy nesťažovali, že som vo výhode. Muchy sa väčšinou zhromažďovali v kuchyni okolo lampy. Pomaly som sa k nim priblížil a začal som tlieskať. Pripadal som si ako v divadle na nejakej dobrej komédii. No a zopár múch si to odnieslo.
KRISTÍNA: Zase zabíjaš muchy?
MARIÁN: Zase.
KRISTÍNA: Poď jesť. Navarila som dobrej guľášovej polievky.
MARIÁN: (Je.) Výborná guľášová polievka. Dnes sa ti podarila, skutočne. Takúto výbornú guľášovú polievku som naposledy jedol v štyridsiatom treťom pri obliehaní Jekaterinburgu. Náš štvrtý peší pluk tam mal zriadenú poľnú kuchyňu. No a ja som bol hlavný vojenský kuchár. Paráda. Už som ti o tom rozprával? Nie? Vieš, to nie je sranda nakŕmiť dvesto chlapov a hlavne cez vojnu, keď ničoho niet. Ale jesť sa musí. Nie je nič horšie ako vyhladovaný vojak štvrtého pešieho pluku pri obliehaní Jekaterinburgu. (Pauza.) No, vojna je vojna, ale nemysli si, aj ja som si vystrelil. Celý čas len pri kotli, to je nuda. Raz som zložil takého dvojmetrového rusáka. Dostal to z pušky rovno medzi oči, do tej obrovskej strapatej gebule. Všade bolo plno dymu, a zrazu sa predomnou vynoril a že ,, Uráá!“. ,,Ja ti dám uráá!“ a prásk mu to rovno medzi okále. Chvíľu stál a potom sa skydal ako, ako, no, teraz mi nenapadne výstižné prirovnanie, ale bolo to ohromné. Takže aj ja som bojoval, nemysli si. Ale tá polievka je výborná. No, rovno medzi oči to schytal Ivánuška. (Pauza.)
KRISTÍNA: Nikdy si sa nepochválil o tom ruskom vojakovi.
MARIÁN: No áno, takmer som na to zabudol za tie roky. Spomenul som si na to teraz, v súvislosti s guľášom.
KRISTÍNA: Ty môj hrdina.
MARIÁN: Ale to nestojí za reč, párkrát som si vystrelil. Rozumieš, stále pri tom kotli, miešať doprava, potom doľava, a zase doprava, človeku z toho môže preskočiť. Tak som si išiel zastrieľať. Aby som sa trochu rozptýlil. Nič viac.
KRISTÍNA: Ale vojna je hrozná.
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Ale skôr by som povedal drsná. Drsná pre drsných chlapov. Žiadne mäkotiny, žiadne vianočky, len drsní chlapi, chápeš.
KRISTÍNA: Aj smrť je hrozná.
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Smrť a život, život a smrť. Áno, smrť je určite hrozná.
KRISTÍNA: A tých vdov. Hrozné.
MARIÁN: Čože?
KRISTÍNA: Koľko vdov zostane po tých padlých vojakoch. Majú to ťažké tie vdovy.
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Tie vdovy to majú ťažké. Ale zase, sú to manželky hrdinov, tie vdovy. Každý špás niečo stojí.
KRISTÍNA: Ale ja som mala šťastie. Prežil si vojnu. Spolu sme prežili tú hroznú vojnu. je to šťastie, nie?
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Je to šťastie.
KRISTÍNA: Život je krásny, keď je mier.
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Mier je dobrý. Ale vojna je vojna.
KRISTÍNA: Nepridám ti ešte toho guľášu?
MARIÁN: Nie, ďakujem, je výborný, ale stačí. Teraz by som si dal cigaretku. Po dobrom obede, dobrá cigaretka.
KRISTÍNA: Tu sú, ukáž, zapálim ti.
MARIÁN: Ďakujem, áá to je blaho.
KRISTÍNA: Nechceš sa ísť teraz trochu vystrieť? Po dobrom obede si zvykneš trochu poležať. Nemám ti ísť odostlať?
MARIÁN: Nie, ďakujem, dnes nie. Dnes čakáme návštevu, ale malo to byť prekvapenie.
KRISTÍNA: Ale čo, niekto príde?
MARIÁN: Áno, predstav si, že som predvčerom stretol nášho starého známeho. veď sme sa nevideli už zo päť rokov.
KRISTÍNA: A kto je to?
MARIÁN: No Adam.
KRISTÍNA: Adam? Ktorý Adam?
MARIÁN: Adam Dubovan. Pamätáš si naňho?
KRISTÍNA: Počkaj, áno, ten, čo bol tretíkrát ženatý. Už si spomínam. Tak ten príde k nám?
MARIÁN: Áno, príde aj s manželkou.
KRISTÍNA: So Soňou?
MARIÁN: So Soňou nie. Soňa bola jeho tretia manželka. Ale pred rokom sa rozviedli. Teraz má ďalšiu, štvrtú manželku, volá sa Federika.
KRISTÍNA: Aha, a je pekná?
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Je veľmi pekná, aspoň to tvrdil Adam. Teší sa na teba. Teší sa, že nám bude môcť predstaviť svoju štvrtú manželku Federiku. Tak.
KRISTÍNA: A kedy prídu?
MARIÁN: Už by tu mali byť. Á, počuješ? Niekto zvoní, to budú oni. Idem otvoriť.
KRISTÍNA: Dobre, ja sa idem zatiaľ trochu upraviť.
MARIÁN: (Mimo scény.) Á, vitajte, poďte ďalej. (Vojdu.) Manželka hneď príde.
ADAM: Tak, Mariánko, toto je Federika. Federika, to je Marián, môj starý kamarát. Ale sme toho zažili, čo povieš.
MARIÁN: Ani nevrav. Federika, teší ma. Rozprával Vám niekedy o štvrtom pešom pluku?
FEDERIKA: Ešte nie. Prečo si mi o tom ešte nehovoril? Je to nejaké dobrodružstvo z vojny?
MARIÁN: Áno, áno, presne tak. Adam je hrdina. Vyslúžilec.
ADAM: Ale nepreháňaj. Párkrát som si vystrelil.
MARIÁN: Že vystrelil. Á to je moja manželka, Kristína.
KRISTÍNA: Adam vitaj.
ADAM: Kristínka, ahoj, stále rovnako pôvabná.
KRISTÍNA: Ďakujem.
ADAM: A toto je Federika. Moja, moja… Moje druhé ja.
KRISTÍNA: Kristína, teší ma.
FEDERIKA: Nice to meet you.
ADAM: Á, áno, Federika bola na stáži v Anglicku. Tam sme sa aj zoznámili a svadbu sme mali v Londýne, pred dvoma mesiacmi.
MARIÁN: No ale čo stojíme, sadnime si. Manželka vás ponúkne dobrým guľášom, dáte si?
ADAM: Práve ideme z obeda.
MARIÁN: Je naozaj dobrý.
ADAM: Ty si varil?
MARIÁN: Nie, tentokrát nie. Varila Kristínka. Ale veľmi sa jej podaril, skúste ho.
ADAM: No tak dobre, dáme si trochu, čo?
FEDERIKA: Áno, môžme.
MARIÁN: No tak rozprávaj, čo si robil tých päť rokov, čo sme sa nevideli.
ADAM: Ále, práca, a zase len práca.
KRISTÍNA: Nech sa páči.
ADAM: Ďakujem. Mesiac doma, tri mesiace vonku a tak dokola. Austrália, Japonsko, India a tiež Anglicko, tam sme sa zoznámili s Federikou. So Soňou nám to už dávno prestalo klapať. Tak sme sa po vzájomnej dohode rozišli. Ale v dobrom. Neznášala tie moje cesty. S Federikou je to iné. Chodíme spolu, je moja asistentka. Teda toto je guľáš ako má byť.
FEDERIKA: Je naozaj dobrý.
KRISTÍNA: Chutí vám?
FEDERIKA: Áno, veľmi.
KRISTÍNA: Ak chcete, ešte vám pridám.
FEDERIKA: Nie, ďakujem, je to sýte.
KRISTÍNA: A Adam?
ADAM: Ja by som si dal ešte jednu žufaňu.
KRISTÍNA: Nech sa páči. Naozaj nechcete Federika?
FEDERIKA: Nie, ďakujem, mám dosť.
ADAM: Ale, len si daj, neokúňaj sa. Takýto guľáš nebudeš dlho jesť. Anglicka kuchyňa je príšerná. Hlavne keď je človek zvyknutý na domácu stravu. A Austrália ani nehovorím. Raz si v Londýne, potom v Sydney, taká reštaurácia, hentaká reštaurácia, no hrôza.
FEDERIKA: No tak ja by som si ešte dala trochu toho guľášu.
MARIÁN: No sláva! Ale pochodil si kus sveta.
ADAM: Áno, to je pravda. Ale kamarát, doma je doma. A čo ty? Stále robíš na úrade?
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno.
ADAM: A čo tvoja pani?
MARIÁN: Kristína robí tiež na úrade, ale na inom oddelení. Ale je to stereotyp. Nie ako vy. Ako sa vám páči chodiť po svete, Federika?
FEDERIKA: Páči.
ADAM: Ale veď si potykajte.
MARIÁM: Práve som to chcel navrhnúť. Kristínka dones fľašu a poháriky. Vyber ten koňak zo sekretára. Sme my to ale hostitelia. To mala byť prvá vec.
KRISTÍNA: Tu je, nech sa páči.
FEDERIKA: Mne len do polovice.
ADAM: A mne do plna, dnes nešoférujem, tak nech to para tlačí. Ha ha…
MARIÁN: Priatelia na zdravie, Federika, ahoj.
FEDERIKA: Ahoj.
KRISTÍNA: Ahoj, ja som Kristína, na zdravie.
FEDERIKA: Federika, na zdravie.
MARIÁN: Tak a do druhej nohy.
FEDERIKA: Ja už nebudem.
ADAM: Len si daj. Vidíte, bráni sa. Keď si vypije, začne vystrájať. Začne sa vyzliekať. Je to veľká sranda.
FEDERIKA: Prestaň.
ADAM: No čo, veď sme svoji, aspoň nech je sranda, na zdravie.
MARIÁN: Na zdravie.
KRISTÍNA: Na zdravie.
ADAM: (Federike.) Nechceš trhať partu.
KRISTÍNA: Áno, nepokazme si zábavu.
FEDERIKA: No tak dobre, ale posledný.
MARIÁN: A ešte do tretej nohy.
ADAM: Ja som za, Federika, priprav sa.
KRISTÍNA: A to si sa normálne akože do prádla?
ADAM: Ale čoby, úplne donaha a tancovala na stole.
FEDERIKA: Prestaň.
MARIÁN: A boli tam aj iní chlapi?
ADAM: Japonci. Bola to firemná akcia, museli sme zapôsobiť a obchody sa rozbehli. Ale Japonci boli vo vytržení.
FEDERIKA: S tebou už na žiadnu firemnú akciu nejdem.
ADAM: Ale prečo? Veď aj Japonci sú ľudia. Aj oni si zaslúžia trochu povyraziť. Zaslúžia si dobre sa zabaviť.
FEDERIKA: Toto vôbec nie je vtipné.
MARIÁN: Ale prečo, naopak, mne sa to zdá veľmi vtipné. A tebe, Kristína?
KRISTÍNA: No, je to tak na hrane, ale dá sa povedať, že je to celkom vtipné. Ale nechcela by som byť v jej koži. Federika, prepáč, ale je to vtipné, nemusíš mať rozpaky.
ADAM: Áno, veď je to len žart. Čo nejakí Japonci, čo tam po nich. Aj tak sú to suchári. Miesto očí majú kontrolky a miesto zubov integrované obvody. A len gúľajú tými očami… Ale zase dobre sa s nimi obchoduje. To je druhá vec.
FEDERIKA: Adam, môžeš na chvíľu?
ADAM: Áno, prepelička? (Idú na bok.)
FEDERIKA: Prestaneš ma tu konečne zosmiešňovať a ponižovať, lebo sa zoberiem a odchádzam.
ADAM: Ale prepelička.
FEDERIKA: Alebo ja začnem vyťahovať veci na teba. To by sa ti páčilo?
ADAM: Áno, prepelička.
FEDERIKA: Čo? Tak áno, toto chceš, dobre. Počúvajte ma pozorne drahí Marián a Kristína.
ADAM: Sme samé ucho. (Pauza.)
MARIÁN: Prosím vás nie, ja navrhujem dať si ešte jeden drink.
ADAM: Vrele súhlasím.
FEDERIKA: (Kristíne.) Ja to nedokážem, nedokážem ubližovať.
KRISTÍNA: To je v poriadku. Ste spolu dva mesiace, je to prvá kríza, to je normálne.
FEDERIKA: Ale toto mi robí stále. Keď sme v spoločnosti, stále ma ponižuje, dáva mi pocítiť, že som menej ako on. Rozumieš mi?
KRISTÍNA: Áno.
ADAM: (Mariánovi.) Ty si môj najlepší kamarát. Škoda, že sme sa tak dlho nevideli. Všetci moji obchodní partneri sú falošní. Chcú ťa len využiť, vycicať, vymačkať ako citrón. Svet biznisu je tvrdý. Sú tam tvrdé pravidlá. Ak nehráš podľa nich, tak ťa zničia. Sú to kurvy, vychcané kurvy.
MARIÁN: Áno, svojím spôsobom áno. Sú to hajzli.
ADAM: Tak. Ale čo ty o tom vieš. Robíš na úrade, máš teplé miestečko… Ty počúvaj, vymeňme sa, nie naozaj vymeňme sa. Vymeňme sa aspoň na mesiac. Nie, fakticky, vyskúšaj si to. Pôjdeš do Švédska. Budúci mesiac mám ísť do Štokholmu. Tak tam pôjdeš miesto mňa. Uvidíš aký je to pocit.
MARIÁN: Ja nechcem ísť do Štokholmu.
ADAM: Nie? A prečo? Vieš aké tam majú obchody? Obrovské hypermarkety. Tam kúpiš všetko. Kamoško, na západe je to bombastické. Čo, nejaký prior, mliekáreň, lahôdky. To je pas. Tam to žije, nie ako tu. Ale vždy sa sem rád vraciam. A vieš prečo? Lebo mám toto zasrané Československo rád. Tu je môj domov. Nie v Tokiu alebo v New Yorku. Tu.
(Hudba. Tma.)

5. OBRAZ
FEDERIKA: Musela som prísť. Už nie som schopná to ďalej v sebe niesť. Potrebujem sa vyrozprávať.
KRISTÍNA: Čo sa stalo?
FEDERIKA: Si sama?
KRISTÍNA: Marián išiel do knižnice. Čo sa stalo?
FEDERIKA: Neviem či ti to mám povedať.
KRISTÍNA: Budem ako hrob.
FEDERIKA: Vieš, nikoho tu nepoznám, nie som odtiaľto, keby sa…
KRISTÍNA: Mne sa môžeš zdôveriť.
FEDERIKA: Dobre, tak ti to teda poviem. Ale nesmieš to nikomu prezradiť.
KRISTÍNA: Neboj sa, budem mlčať. (Pauza.)
FEDERIKA: No, Adam je špión.
KRISTÍNA: Čo?
FEDERIKA: Špión, je agent ŠTB. (Pauza.)

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (30 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Grafika: Prison Vectors by Vecteezy

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *