OBSAH: Hra vznikla na motívy divadelnej hry Ivana Stodolu – Jožko Púčik a jeho kariéra. Dej hry je zasadený do súčasnosti. Hra má tri dejstvá. V prvom dejstve, ktoré sa odohráva v nadácii Humanitas, sa zoznamujeme s hlavným hrdinom Jožkom Púčikom a jeho kolegami – pánom Rohatým, slečnou Vierkou a pani predsedníčkou. Sú tu rozohrané rôzne vzťahy a súvislosti, ktoré Púčika vykresľujú ako veľmi citlivého, čestného a dobrého človeka, ale aj ako veľkého smoliara. To sa ukáže na konci dejstva keď zmizne 40 000 eur. Ako na prvého padne podozrenie na Púčika. Druhé dejstvo sa odohráva vo väzení, kde je Púčik vo väzbe ako hlavný podozrivý. Prichádzajú za ním rôzni ľudia: vyšetrujúci sudca, súdny lekár, advokát Goldfinger, pani predsedníčka z Humanitasu, pani Kačičková z nadácie Benevolencia, jeho sestra Marta a slečna Vierka. Všetci menovaní sú presvedčení o Púčikovej vine a chcú z toho profitovať. Jediná blízka duša je Vierka, ktorá verí, že Púčik je nevinný. Púčik má Vierku rád. Tretie dejstvo sa odohráva opäť v nadácii Humanitas, kde sa odvíja rekonštrukcia zločinu sprenevery. Po rôznych peripetiách a výsluchoch sa Púčik napokon prizná, pretože chce ochrániť slečnu Vierku. Zrazu všetkým odľahne. Do toho však prichádza pani predsedníčka a nešťastná oznamuje, že našla peniaze. Došlo k omylu s obálkami. Všetci okrem Vierky príjmu rozuzlenie s rozpakmi a Púčik dostáva výpoveď. Keď všetci odídu, Púčik vyzná Vierke svoje city a ona mu ich opätuje. Do toho prichádza Ing. Kačičková a ponúka Púčikovi lukratívnu prácu v nadácii Benevolencia. Púčik ponuku príjme. Mladomanželov čaká skvelá budúcnosť. V závere sa Púčik predstaví ako úspešný politický kandidát.
ROZSAH: 18 strán
OBSADENIE: 6 mužov, 4 ženy
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
JOŽKO PÚČIK
POKORNÁ jeho sestra
ROHATÝ
PREDSEDNÍČKA
VIERKA
VYŠETRUJÚCI SUDCA
LEKÁR
GOLDFINGER
KAČIČKOVÁ
DOZORCA
UKÁŽKA HRY
1. DEJSTVO
Oslava
HLASY: Nadácia humanitas – vízia krajšej budúcnosti! (Potlesk.) Humanitas – tvorí pre vás! (Potlesk.) Nech žije humanitas! Nech žije pani predsedníčka! (Potlesk.)
Humanitas. Púčik, Rohatý
ROHATÝ: Čo vás trápi, Púčik? Ste stále taký mlčanlivý, zamyslený, zdôverte sa priateľovi.
PÚČIK: Pán Rohatý…
ROHATÝ: Áno, Púčik, len do toho. Otvorte svoju dušu a povedzte mi priamo, aké máte starosti, túžby?
PÚČIK: Viete, pán správca za ten rok čo tu robím som sa nikdy pred vami… ste môj nadriadený…
ROHATÝ: Váš priateľ.
PÚČIK: Áno, poviem vám to na rovinu, ako priateľovi. Moja finančná situácia je veľmi ťažká. Z môjho terajšieho, neveľkého platu splácam úroky banke za svojho nebohého švagra, ktorý si zobral úver a potom umrel. Sestra ovdovela a ostala s dvoma malými deťmi a ja ich všetkých živím z môjho malého platu. Sestra bola dlho nešťastná, trápila sa, nemohla si zohnať prácu, ale včera, zrazu, zasvietilo svetielko nádeje. Uvoľnil sa stánok s rýchlym občerstvením a ten pán referent na mestskom úrade prisľúbil, že ho sestre pridelia. Veľmi slušný a srdečný ten pán referent.
ROHATÝ: Chcete aby som sa prihovoril? Púčik, ja mám konexie všade.
PÚČIK: Božechráň netreba, však je to už skoro isté. Viete, keby som dostal zmluvu na dobu neurčitú, tak ako mi to pani predsedníčka sľúbila, tak by sa mi aj o tretinu zvýšil plat. Tým pádom by som mohol, rozumiete ja a Vierka…
ROHATÝ: Čo?
PÚČIK: Ona je moje slnko. (Pauza.)
ROHATÝ: Púčik, vy ste zaľúbený.
PÚČIK: Áno.
ROHATÝ: Do našej Vierky.
PÚČIK: Áno.
ROHATÝ: Ona o tom vie?
PÚČIK: Ešte nie, čakal som, kým dostanem tú zmluvu na dobu neurčitú…
ROHATÝ: Chápem, Púčik, chápem. Čo chcete aby som urobil?
PÚČIK: No, myslel som, že by ste mohli slečne Vierke skúsiť, porozprávať sa…
ROHATÝ: To nebude ľahké, Púčik, to nebude ľahké, ale ako priateľovi… Bez obáv, Púčik, považujte to za vybavené.
PÚČIK: Ďakujem, pán správca a ešte tú zmluvu na dobu neurčitú, či by ste nemohli u pani predsedníčky…?
ROHATÝ: Vybavené, Púčik, berte to ako istú vec, môžete kupovať obrúčky.
PÚČIK: Ďakujem, pán správca.
ROHATÝ: Takže vy a slečna Vierka, vy loptoš jeden, no toto, máte dobrý vkus, slečna Vierka je pôvabné stvorenie. Púčik, Púčik vy sa nezdáte. Ale teraz, ak dovolíte, ja by som niečo. Za službu sa žiada protislužba. Ide o toto.
PÚČIK: Počúvam. (Pauza.)
ROHATÝ: Aj ja mám život veľmi ťažký. Pred štyrmi rokmi som sa oženil v nádeji, že moja žena má majetok. Po roku vysvitlo, že svokor všetky peniaze utratil v nábytkárstve, jednoducho skrachoval. A tak som ženu aj s dvoma deťmi vyhodil z domu.
PÚČIK: Prepánajána!
ROHATÝ: No a? Svokor nesplnil, čo sľúbil. Čo som mal robiť?
PÚČIK: Rozumiem.
ROHATÝ: Lenže žena dala žiadosť o rozvod a mne vyrúbili také alimenty až som ozelenel. Dokonca musím platiť výživné aj exmanželke. No, čo vy na to, Púčik, ženu nemám, deti nemám a predsa ich musím živiť.
PÚČIK: Strašné.
ROHATÝ: Divili by ste sa teda, keby som nebol občas vo finančnej tiesni?
PÚČIK: No to nie.
ROHATÝ: Pán Jožko Púčik, teraz vás prosím o toto: včera mi dala pani predsedníčka uložiť sponzorské tritisíc eur do vašej pokladne. Ja som tie peniaze neuložil do pokladne, ale som z nich vyplatil ženu a deti.
PÚČIK: Úžasné.
ROHATÝ: Mal som ich nechať hladovať?
PÚČIK: To nie.
ROHATÝ: A môžem to povedať pani predsedníčke?
PÚČIK: Nie, to nie.
ROHATÝ: A teraz, predstavte si, stane sa zázrak. Príde ku mne priateľ a uhádnite, čo táto statočná duša urobí? Povie len toľko, že on si vypožičal peniaze a že ich o týždeň vráti.
PÚČIK: Krásny príklad šľachetnosti.
ROHATÝ: Aj vy budete takým krásnym príkladom šľachetnosti. Vy prevezmete ten dlh za mňa.
PÚČIK: Ako?
ROHATÝ: Ja vám ich vrátim, máte moje slovo, o týždeň vám ich vrátim. A poviem pani predsedníčke v akej ste situácii, že máte sestru s dvoma deťmi, aj tú zmluvu potlačíme.
PÚČIK: Pán správca, ja neviem, ako mám…
ROHATÝ: Pán Jožko Púčik, ak nechcete, nenútim vás. (Vojde Vierka.) Á slečna Vierka. Pán Púčik, porozmýšľajte o tej veci. Idem ku sebe, pripraviť nejaké materiály, o chvíľu by mala prísť pani predsedníčka. Slečna Vierka, dnes vám to sluší.
VIERKA: Ďakujem, pán správca. (Rohatý odíde.) Jožko, pomôžete mi? Potrebujem dať tieto papiere na tú najvyššiu policu.
PÚČIK: Samozrejme, slečna Vierka, prinesiem rebrík.
VIERKA: Ste zlatý, sama by som to nezvládla.
PÚČIK: Ták, môžete. Idem hore ja alebo vy.
VIERKA: Ja a vy mi ich budete podávať.
PÚČIK: Dobre.
VIERKA: Ako sa máte, Jožko?
PÚČIK: Dobre a vy, slečna Vierka?
VIERKA: No, niečo vám poviem. Včera som bola v obchoďáku, chcela som si kúpiť body. Jedna kamarátka mi to poradila, vraj to perfektne formuje postavu. Ale nakoniec som si nič nekúpila. Nevedela som sa rozhodnúť. Mali síce moju veľkosť ale farby mali len čiernu a bielu a ja som sa nevedela rozhodnúť. Myslíte si, Jožko, že by mi viac pristalo čierne alebo biele body?
PÚČIK: No to ja neviem, Vierka.
VIERKA: No, to som si myslela. No a potom som si kúpila kabelku, značkovú Carpisu a bola strašne drahá. Ani sa ma, Jožko, nepýtajte koľko stála. Ale zato je veľmi pekná, zajtra vám ju ukážem. A ešte som si chcela kúpiť topánky, kabátik, klobúk, hodvábnu šatku, šaty na leto, kozmetiku, nejaký dobrý parfum a náhrdelník Swarowski… Toľko nádherných vecí tam mali, ale ja som si už okrem tej kabelky nič nekúpila, lebo som nemala peniaze. Ja by som potrebovala takého muža, čo má veľa peňazí, aby som si mohla kupovať veľa pekných vecí. Keď sa budem vydávať, tak mi pôjdete za svedka, čo poviete Jožko?
PÚČIK: No, áno, ja…
VIERKA: Ďakujem vám, Jožko.
PÚČIK: Nemáte začo, slečna Vierka.
ROHATÝ: (Vojde.) Tak, vážení, práve prišlo auto pani predsedníčky, pripravte sa. Púčik, odpracte ten rebrík.
PÚČIK: Áno hneď.
ROHATÝ: Ten Púčik chodí v poslednej dobe akýsi zamyslený, nezdá sa vám, slečna Vierka?
VIERKA: Neviem, mne sa zdá úplne v pohode.
ROHATÝ: Ale je to štramák.
VIERKA: Kto?
ROHATÝ: No Púčik.
VIERKA: (Začne sa smiať.)
PÚČIK: No, rebrík som upratal…
ROHATÝ: Dobre, vážení, pripravme sa, počujem prichádzať pani predsedníčku.
PREDSEDNÍČKA: (Vchádza.) Á, doteraz sme sedeli. Tie oslavy ma zničia. Ale zase toľko vplyvných ľudí a pre nás potenciálnych sponzorov. A propos, aby som nezabudla. Pán Púčik, tu máte štedrý dar 40 000 eur od našich priaznivcov. – Odložiť, zaevidovať, strážiť. Za chvíľu si pre to prídu z ústredia.
PÚČIK: (Preberie obálku.) Peniaze zamykám do svojho stola, pani predsedníčka.
PREDSEDNÍČKA: Výborne. Tieto prostriedky pomôžu mnohým ľuďom. Je to na dobrú vec. Voľby sa blížia, musíme sa zodpovedne postaviť… Nemusím ďalej vysvetľovať, však pán Rohatý.
ROHATÝ: Pochopiteľne, milostivá.
PÚČIK: Pani predsedníčka, peniaze som zamkol do svojho stola, kľúč mám pri sebe.
PREDSEDNÍČKA: Výborne, pán Púčik. Pán správca, tých tritisíc eur, ktoré som vám včera odovzdala, vyplatíme teraz Chmelnickému. Pán Púčik zatelefonujte pánovi Chmelnickému, aby si prišiel pre tritisíc eur.
ROHATÝ: Moment, počkajte. Ozaj, áno, zabudol som vám pripomenúť, je to nepríjemné, vlastne ani neviem, ako to povedať.
PREDSEDNÍČKA: Čo je? Stalo sa niečo?
ROHATÝ: Nie, nie, bože! Teda, totiž…
PREDSEDNÍČKA: Len hovorte, niečo nie je v poriadku?
ROHATÝ: Všetko je v poriadku. Len vás prosím odložme tú výplatu Chmelnickému o týždeň. Ručím zato, že peniaze dostane.
PREDSEDNÍČKA: Prečo by sme odkladali, veď peniaze sú v pokladni.
ROHATÝ: Veď sú, ale momentálne tam nie sú.
PREDSEDNÍČKA: Pán správca, ja nemám slov.
ROHATÝ: Prosím vás, nerozčuľujte sa, milostivá.
PREDSEDNÍČKA: Pán správca, žiadam vás, aby ste mi vysvetlili, kde sa podelo tritisíc eur z pokladne? (Pauza.)
ROHATÝ: Pán Púčik si ich vypožičal.
PREDSEDNÍČKA: Vy-po-ži-čal? Kto mu to dovolil?
ROHATÝ: Práve teraz vás chcel poprosiť.
PREDSEDNÍČKA: Ako to, pán Púčik, že ste sa opovážili vybrať z pokladne peniaze bez môjho dovolenia.
ROHATÝ: Pani predsedníčka, nie je to celkom tak. On je naozaj vo veľmi zlej finančnej tiesni, má dve choré sestry s kopou detí, potreboval peniaze na jedlo, myslím, že keď sa nachádza v takej tiesni, tak by sme mohli prehliadnuť…
PREDSEDNÍČKA: V akej tiesni, ja v našej firme nepoznám tieseň. Tu sú zamestnanci, ktorí si za svoj plat plnia svoje povinnosti. Súkromný život zamestnanca ma nezaujíma.
ROHATÝ: On to vráti.
PREDSEDNÍČKA: To nie je výhovorka. Ja takéto veci vo firme nestrpím. A prečo ho vy, pán správca, chránite? Vy by ste ho mali skôr vyhrešiť.
ROHATÝ: No, veď som mu hovoril. Ako ste sa opovážili, Púčik?! Toto sa robí?!
VIERKA: Prepáčte. Pán Púčik, je tu vaša sestra.
PREDSEDNÍČKA: No, rýchlo si vybavte svoje osobné veci, pán Púčik. Čaká nás práca. Pán Rohatý a slečna Vierka prosím ku mne.
ROHATÝ: Áno, pani predsedníčka. (Odídu.)
POKORNÁ: (Vojde, plače, ide k Púčikovi.)
PÚČIK: Marta, preboha, čo sa stalo? – Niečo s deťmi?
POKORNÁ: (Plače a pokrúti hlavou.)
PÚČIK: Niekto umrel?
POKORNÁ: (Plače a pokrúti hlavou.)
PÚČIK: Tak čo?
POKORNÁ: (Niečo zamrmle.)
PÚČIK: Stánok?
POKORNÁ: (Plače a prikývne.)
PÚČIK: Zamietli ti ten stánok?
POKORNÁ: (Plače a prikývne.)
PÚČIK: Kvôli mne?
POKORNÁ: (Plače a prikývne.)
PÚČIK: Zato že ťa živím?
POKORNÁ: (Začne hlasno nariekať a biť Púčika kabelkou.)
ROHATÝ: (Vojde, nahlas.) Púčik, tichšie. Svoje súkromné veci si vybavujte vonku. Rušíte pani predsedníčku.
PÚČIK: Prepáčte.
ROHATÝ: Vyprevaďte svoju sestru a vráťte sa. Okamžite. Pani predsedníčka vás potrebuje.
PÚČIK: (Púčik je so sestrou vzadu. Rohatý na chvíľu vkĺzne do Púčikovej kancelárie a o chvíľu nenápadne vykĺzne.) Marta, choď domov, ja hneď po robote prídem. Hlavne sa upokoj. Ale nie, Marta, nezdržím sa, budem sa ponáhľať. Marta, zajtra pôjdem osobne za tým referentom. Teraz sa upokoj, choď pekne domov a už neplač. Na, tu máš vreckovku. Uvidíme sa doma. Spoľahni sa, Marta. Samozrejme budem na to myslieť, neboj sa, vybavíme to. Už choď. Ahoj. (Marta odíde. Vojde predsedníčka a Vierka.)
PREDSEDNÍČKA: Pán Púčik, práve volali z ústredia. Prídu si pre tých 40 000 eur. Odovzdajte mi tie peniaze.
PÚČIK: Áno, hneď to bude, pani predsedníčka, musím odomknúť stôl, tak a tu sú peniaze… ale to nie sú peniaze, tomu nerozumiem, veď tu som ich dával v tejto obálke…
PREDSEDNÍČKA: Nejaký problém, pán Púčik?
PÚČIK: Nie, iste nie, len neviem akosi nájsť tie peniaze.
PREDSEDNÍČKA: To nemyslíte vážne, pán Púčik.
ROHATÝ: A dobre ste sa pozreli?
PÚČIK: Určite, peniaze boli v tejto obálke a teraz sú tam tieto príjmové doklady, nechápem. Niekto ich musel…
PREDSEDNÍČKA: Čo? Ukradnúť? 40 000 eur! Púčik, pán správca, Vierka… (Omdlieva.)
ROHATÝ: Púčik, stoličku! Vierka, vodu! Pani predsedníčka, upokojte sa.
PREDSEDNÍČKA: Je mi zle, je mi strašne zle.
ROHATÝ: Tu je voda, napite sa.
PREDSEDNÍČKA: Pán Púčik ešte raz sa dobre pozrite, riadne to prehľadajte.
PÚČIK: Áno, pani predsedníčka.
ROHATÝ: Púčik, prezrite všetky zásuvky.
PÚČIK: Prezerám…
PREDSEDNÍČKA: No, pán Púčik?
PÚČIK: Nič. Peniaze zmizli. Neviem si to vysvetliť.
PREDSEDNÍČKA: Pán správca, volajte políciu, hneď. Púčik, Púčik vy ste nám zavarili.
ROHATÝ: Haló, polícia. Tu je Rohatý, nadácia Humanitas. Prosím vás, okamžite prídite. Stala sa lúpež. Niekto ukradol 40 000 eur.
2. DEJSTVO
Vo väzení
Púčik, vyšetrujúci sudca, dozorca
DOZORCA: Obžalovaný Púčik, máte návštevu. Prišiel pán vyšetrujúci sudca.
SUDCA: Pán Púčik, dobrý deň. Som vyšetrujúci sudca, dostal som na starosti váš prípad.
PÚČIK: Nech sa páči, sadnite si.
SUDCA: Ďakujem. Pán Púčik, podrobne som sa oboznámil s vašim prípadom a niečo vám poviem. Mal som toho tento rok už dosť. Vybavil som, pán Púčik, niekoľko, niekoľko káuz. Už som aj celkom unavený, hlavne psychicky. Viete, moja profesia je náročná, je to poslanie, slúžiť spravodlivosti, nemyslite si. A tak sa celkom oprávnene teším na takú riadnu zdravotnú dovolenku. Ešte neviem kde, manželka to vyberá. Chceme využiť last minute a chceme aby tam bolo teplo a more. Teda hlavne ja to chcem. Púčik, to sú dve veci, ktoré chcem – slnko a more. Pán Púčik, ja som bol už všade. Povedzte hocijakú destináciu a ja som tam bol. Ale musí tam byť more. Moja žena má rada pamiatky, chrámy, katedrály, rozumiete. Ja na to moc nie som. Ja mám rád slnko, pláž a more. Nie, schválne, povedzte hocijaké miesto a ja vám poviem, že som tam bol. Áno, sú ešte nejaké ostrovy na južnej pologuli, kde sme neboli, ale my to s manželkou doženieme, to si píšte. Keď ona by stále len tie pamiatky. Len v Ríme bola štyrikrát, pochopiteľne sama, mňa by tam nedostali. Taká katedrála, hentaká katedrála, na to ja nie som. Ja len to more… No ale ja rozprávam a vy mlčíte, pán Púčik. Tak ako, zobrali ste tie peniaze, alebo nie? Priznajte sa, uľaví sa vám. A ja pôjdem na tú dovolenku. No, pán Púčik…
PÚČIK: Pán sudca, ja som žiadne peniaze neukradol.
SUDCA: Nie? Dobre. Tak ja prídem zase zajtra. Urobíme rekonštrukciu, dáme to dokopy, uzavrieme a ja pôjdem na tú dovolenku. Dúfam, že manželka niečo súce vyberie. No tak sa majte, pán Púčik.
PÚČIK: Dovidenia, pán Sudca.
Vo väzení
Púčik, MUDr. Pick
LEKÁR: Pán Púčik, dobrý deň. Som doktor Pick, súdny lekár. Ako sa máte, pán Púčik? Vyzeráte veľmi dobre.
PÚČIK: Ó, ďakujem, pán doktor, celkom to ujde.
LEKÁR: Otvorte ústa a vyplazte jazyk, pán Púčik. Dobre. Teraz sa predkloňte. Dobre. Zhlboka dýchajte, nedýchať. V poriadku. Spávate dobre, pán Púčik?
PÚČIK: Nesťažujem si.
LEKÁR: A čo sny, mávate sny, pán Púčik?
PÚČIK: Áno, sníva sa mi občas.
LEKÁR: A o čom sa vám sníva?
PÚČIK: No, že som v práci, o kolegoch, alebo že som doma. Bývam so sestrou a s jej deťmi, tak s nimi sa mi občas sníva.
LEKÁR: Dobre, pán Púčik a teraz vyjadrite stupeň vašej nálady. Jednotka je nešťastný, desiatka je šťastný.
PÚČIK: Tak 7 – 8.
LEKÁR: Výborne, Pán Púčik, s vami sa dobre spolupracuje. Nachádzali sa vo vašej rodine vrahovia, zlodeji alebo iní zločinci?
PÚČIK: Nie, nikdy.
LEKÁR: Niekedy, napríklad v detstve ste trápil zvieratá?
PÚČIK: Ja, pán doktor nikdy.
LEKÁR: Často klamete?
PÚČIK: Nikdy.
LEKÁR: Pijete akohol?
PÚČIK: Občas si dám pohár vína.
LEKÁR: Ako často?
PÚČIK: Raz, dva krát za týždeň.
LEKÁR: Dobre, pán Púčik. Teraz povedzte rýchlo: hypokampelefantekamelos.
PÚČIK: Hypokampelefantekamelos.
LEKÁR: Hlavnú rolu lorda Rolfa hral Vladimír Leraus.
PÚČIK: Hlavnú rolu lorda Rolfa hral Vladimír Leraus.
LEKÁR: Zopakujte po mne tieto čísla: 7, 5, 4, 9, 3, 1
PÚČIK: 7, 5, 4, 9, 3, 1
LEKÁR: Ukradli ste tie peniaze?
PÚČIK: Nie.
LEKÁR: No dobre, výborne, pán Púčik, tak to by sme mali. Ešte prídem, zatiaľ sa majte dobre, pán Púčik.
PÚČIK: Dovidenia, pán doktor.
Vo väzení
Púčik, Goldfinger, dozorca
DOZORCA: Pán Púčik, prišiel váš advokát, doktor Goldfinger. Nech sa páči pán doktor. (Dozorca odíde.)
GOLDFINGER: Púčik, mne sa musíte priznať, ja som váš advokát, klamať môžete potom, na súde. Rozumeno?
PÚČIK: Rozumeno.
GOLDFINGER: Tak ako? Ukradli ste tie peniaze?
PÚČIK: Nie.
GOLDFINGER: Púčik, ja tu s vami zbytočne strácam čas. A nič z toho nemám, ani cent. Pridelili mi vás. Viete koľko môžem zarobiť za tú polhodinu, čo tu s vami zabijem? Štyritisíc, Púčik, štyritisíc eur. Videli ste niekedy toľko peňazí?
PÚČIK: Nie.
GOLDFINGER: No vidíte. Tak Púčik, neondejte sa. Kde ste dali tých 40 000 eur? Do banky na Cyprus? Rozdelíme sa fifty – fifty a ja vás z toho vysekám, čo Púčik?
PÚČIK: Neukradol som žiadne peniaze.
GOLDFINGER: (Kričí.) Púčik, vy voš! Ste voš pod chrastou! Hráte sa tu na svätého a keď vás náhodou omilostia, tak si budete užívať niekde na Bahamách. Ale ja vám hovorím Púčik, vy tu zhnijete, do konca života budete sedieť až budete čierny, rozumiete?
PÚČIK: Rozumiem.
GOLDFINGER: Hm. Premýšľajte Púčik, premýšľajte. Majte sa.
PÚČIK: Dovidenia.
GOLDFINGER: (Vráti sa.) Dobre, Púčik, beriem späť. Žiadne fifty – fifty. Vy 60, ja 40, to je seriózna ponuka, čo poviete. Púčik, netrápte ma, nižšie ísť nemôžem, poznám svoju cenu. Púčik, o tri dni ste vonku, to vám garantujem. Tak ako?
PÚČIK: Nič som neukradol.
GOLDFINGER: Púčik, vy máte niečo za lubom, áno, prekukol som vás. Ste filozof, chcete trpieť, to je úžasné. Púčik, vy chcete byť obetný baránok. Áno, áno, je v tom vyšší zámer – obeť, aké dokonalé. Idú voľby, jasné, oni si vás kúpili, že mi to hneď nenapadlo. Púčik, som s vami, idem s vami do toho, vysekám vás z toho, spoľahnite sa na mňa, Púčik. Áno, áno, nevinný, jasné. Dovidenia, Púčik, majte sa. Som s vami, my to vyhráme, Púčik. (Odíde.)
Vo väzení.
Predsedníčka, Kačičková
PREDSEDNÍČKA: Dobrý deň, pán Púčik. Takto tu žijete, no hrôza. Pán Púčik, naša nadácia Humanitas je pripravená v plnej miere vám pomôcť. Máme to v stanovách, pomáhať ľuďom v hmotnej a sociálnej núdzi. A vy pán Púčik ste v núdzi. A preto sme vás zaevidovali pod číslom 980. Pán Púčik, chcem vám slávnostne oznámiť, že od dnešného dňa ste našim klientom. Gratulujem vám pán Púčik. A hentú nepočúvajte.
KAČIČKOVÁ: Ak dovolíte, vážená. Dobrý deň, pán Púčik, chcem sa vám predstaviť. Som inžinierka Kačičková, PHD, riaditeľka nadácie Benevolencia. Naša nadácia je pripravená pomôcť vám vo vašej ťažkej situácii, pán Púčik.
PREDSEDNÍČKA: Vážená pani, pán Púčik má už o pomoc postarané.
KAČIČKOVÁ: Myslíte? Nezdá sa mi. Naša nadácia má vysoké renomé…
PREDSEDNÍČKA: Mňa nezaujíma vaše renomé, nám ide o človeka, o ľudskú bytosť, len my sme schopní…
KAČIČKOVÁ: Všetci vieme, čoho ste schopní. Vašou zásluhou je pán Púčik vo väzení.
PREDSEDNÍČKA: Čo ste to povedali?! Za to vás dám na súd. To je urážka na cti.
KAČIČKOVÁ: Nech sa páči.
PREDSEDNÍČKA: Počúvajte, vy ženská jedna…!
KAČIČKOVÁ: Pán Púčik, nebojte sa, my sa o vás postaráme. Táto hysterka…
PREDSEDNÍČKA: Kto je u teba hysterka, ty krava!
KAČIČKOVÁ: Ááá, no toto, počuli ste to, pán Púčik. Takto sa vyjadrovať. A takýto chcú pomáhať ľuďom. Hanba.
PREDSEDNÍČKA: Zavrite si papuľu, lebo vám po nej tresnem.
KAČIČKOVÁ: No len to skús. Myslíš, že sa ťa bojím?
PREDSEDNÍČKA: Nebudem si s vami špiniť ruky. Pán Púčik, poskytneme vašej sestre jednorazovú podporu vo výške 80 eur.
KAČIČKOVÁ: My poskytneme vašej sestre jednorazovú podporu 120 eur, plus dva poukazy na letný tábor pre deti.
PREDSEDNÍČKA: Pán Púčik, dávame 150 eur, plus kúpeľný poukaz pre vašu sestru.
KAČIČKOVÁ: 180 eur, plus bezplatný výlet do Prahy na štyri dni pre vašu sestru a jej dve deti.
PREDSEDNÍČKA: Zájazd do Chorvátska pre tri osoby na 10 dní. Ha!
KAČIČKOVÁ: 14 – dňový zájazd all inclusive na ostrov Korfu. Ha!
PREDSEDNÍČKA: Dvojmesačná cesta loďou okolo sveta. Ha! (Pauza.)
KAČIČKOVÁ: Expedícia na planétu Mars.
PREDSEDNÍČKA: Čo? Mars? To trochu preháňate. To ste naozaj schopná vybaviť?
KAČIČKOVÁ: Samozrejme. Kedykoľvek. Tak, pán Púčik, madam, dovidenia. (Odchádza.)
PREDSEDNÍČKA: Počkajte, ale Mars, to ma zaujíma, počkajte. Majte sa, Púčik. (Odíde.)
Vo väzení.
Púčik, Pokorná
POKORNÁ: (Objatie.) Jožko, Jožinko, aký si bledý.
PÚČIK: No, to vieš, Marta…
POKORNÁ: A myslím, že si aj pochudol.
PÚČIK: No, to vieš, Marta…
POKORNÁ: Stále na teba myslíme a deti ťa pozdravujú.
PÚČIK: Ďakujem. Tak sa máte dobre?
POKORNÁ: Dobre, veľmi dobre. A čo ty Jožko, počula som, že bude proces. Mne to môžeš povedať, som tvoja sestra. Komu inému by si to mal povedať keď nie mne.
PÚČIK: Čo ti mám povedať, Marta?
POKORNÁ: Kde sú tie peniaze?
PÚČIK: Ale ja neviem, ja som žiadne peniaze neukradol.
POKORNÁ: Nie? To nevadí, tak sa aspoň priznaj.
PÚČIK: To nemôžem. Ako sa mám priznať, keď som nevinný.
POKORNÁ: Musíš. Kvôli mne, kvôli deťom. Ten referent z mestského úradu povedal, že ak ťa odsúdia a zavrú, tak dostanem ten stánok. Urobím si živnosť… Jožo, priznaj sa.
PÚČIK: Nie. (Pauza.)
POKORNÁ: Si obyčajný sebec, egoista, myslíš len na seba. Moje deti, chúďatká. Ty jeden bezcitný netvor! Povedz, kde sú peniaze, kde je tých 40 000, vrav. Deti potrebujú tablety a ja potrebujem tabletky na nervy, z teba, vieš. Načo ti budú peniaze, keď budeš v base?!
PÚČIK: Marta, nie!
POKORNÁ: Ty, ty…!
PÚČIK: Nemám ti viac čo povedať.
POKORNÁ: Nie? Dobre. Však oni to z teba vypáčia. Jožo, Jožo, zbohom.
Vo väzení.
Púčik, Vierka
VIERKA: Dobrý deň, Jožko.
PÚČIK: Dobrý deň, Vierka. Tak ste ma prišli pozrieť?
VIERKA: Áno Jožko. Ako sa máte?
PÚČIK: Ale dobre, celkom dobre, som tu v teple, dobre tu varia a sme tu celkom dobrý kolektív.
VIERKA: Jožko, bez vás je vo firme tak pusto a smutno. Kedy vás pustia, Jožko?
PÚČIK: Neviem Vierka, som hlavný podozrivý, všetko sa musí vyšetriť. 40 000 eur to nie je žiadna sranda. Ale ja som tie peniaze neukradol, Vierka.
VIERKA: Ja vám verím, Jožko.
PÚČIK: To je dobré, ďakujem Vierka. Ale všetci ostatní si myslia, že som to urobil. Dokonca aj moja sestra, verili by ste tomu, vlastná sestra, moja Marta.
VIERKA: To je smutné Jožko. (Pauza.) Včera som bola v kine.
PÚČIK: Áno?
VIERKA: Áno, niekedy chodím do kina, buď sama alebo s kamarátkou. Ale včera som bola sama. Celý film som na vás myslela.
PÚČIK: Áno? Ďakujem. A čo hrali?
VIERKA: Taký romantický film, americký, o láske, veľmi sa mi páčil. Volal sa Mimoni. Niekedy môžeme ísť do kina spolu, čo poviete, Jožko?
PÚČIK: No, pôjdem rád, ak ma pustia.
VIERKA: Určite vás pustia, veď ste nevinný.
PÚČIK: Áno to som.
VIERKA: Budem sa za vás modliť. No ja už budem musieť ísť. Tak dovidenia, Jožko.
PÚČIK: Dovidenia Vierka.
Vo väzení
Púčik, dozorca
DOZORCA: Púčik, zhasnite, už je večierka.
PÚČIK: Pán dozorca, môžem sa vás niečo opýtať?
DOZORCA: Môžete, pán Púčik.
PÚČIK: Máte tu veľa takých väzňov, ako som ja?
DOZORCA: Ha, plný dom. Skoro do posledného miesta.
PÚČIK: A sú tu aj ťažkí zločinci, vrahovia, zlodeji?
DOZORCA: A koľko.
PÚČIK: A aký máte vzťah k týmto väzňom?
DOZORCA: Ten najlepší.
PÚČIK: Neštítili by ste sa podať im ruku?
DOZORCA: Nie, nikdy. Kedykoľvek podám ruku hociktorému. Veď keby ich nebolo, nemám robotu.
PÚČIK: Ďakujem, pán dozorca.
DOZORCA: Pán Púčik, dobrú noc.
PÚČIK: Dobrú. (Tma. Hudba.)
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (30 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Money Vectors by Vecteezy
