Za oknom

OBSAH: Táto hra je o filme, tvorbe, hercoch a filmovom štábe. Čo je talent, inšpirácia, fantázia, obrazotvornosť? Ako sa prejaví túžba po sebavyjadrení? Hra má niekoľko línií, ktoré sa navzájom prelínajú, striedajú. Jedna línia je akoby komentovanie obrazu až do úplných detailov, s podporením atmosféry a charakterov postáv. Druhá línia je realistická. Je to organizovanie práce režiséra a jeho štábu. Taktiež interview režiséra s novinárom o filme. A treťou líniou je dialóg režiséra a múzy, ktorá ho inšpiruje a prebúdza jeho fantáziu. Režisér je ustavične nespokojný. Výsledok jeho práce sa mu zdá popisný, formálny, plytký a nedokonalý. V závere hry za pomoci inšpirácie režisér niečo pochopí a začína točiť odznova.

ROZSAH: 7 strán

OBSADENIE: 4 muži, 3 ženy

ŽÁNER: dráma

OSOBY:
A, B, C, D, E, F, G

UKÁŽKA HRY

A: Okno je drevené, predelené krížom na štyri časti. Hnedá farba sa na niektorých miestach odlupuje. Štyri štvorce. Štyri sklenené tabličky. Jedna je puknutá.
B: Sklo je veľmi zájdené. Je na ňom vrstva prachu a peľu. Je veľmi špinavé aj zvnútra. Nevidno cezeň.
C: Na jednu tabličku dopadne zopár kvapôčiek slín. Vreckovka ich rozotiera po celej ploche. Povrch sa pomaly očisťuje. Ešte trocha slín, tak, dobre.
D: Nos sa prilepí na očistenú tabličku. Oči sú doširoka otvorené a snažia sa rozoznať predmety v tmavej izbe. Ide to veľmi ťažko. Sklo je zvnútra veľmi znečistené.
E: Oči si postupne zvykajú na tmu. Pomaly sa dajú rozoznať jednotlivé predmety v miestnosti. V strede stojí drevený stôl, pri ňom stolička, na ktorej niekto sedí. Je to muž či žena?
F: Je to žena. Stará žena. Je veľmi stará. Na hlave má tmavú šatku. Jednou rukou sa drží za spánky a lakťom sa opiera o dosku stola. Nehýbe sa. Spí?
A: Nie nespí. Teraz pohla prstami druhej ruky, ktorú má položenú na stole. Niečo v nej drží.. Je to ruženec.
B: Žena preberá vykrivenými prstami drevené zrnká ruženca. Modlí sa. Modlí sa sústredene. Nič nevníma. Jej pery sa pohybujú. Pomaly odriekajú modlitbu.
C: Starena pohybuje vysušenými perami, oči zatvorené, prsty posúvajú zrnka ruženca. Prejde dlhá chvíľa. Zrazu ruka znehybnie.
D: Žena otvorí oči, pustí ruženec, rukou šmátra po stole. Niečo vezme do prstov. Sú to zápalky, krabička so zápalkami, jednu vytiahne a škrtne.
E: Žena zapáli sviečku. Miestnosť sa zaleje blkotavým tmavým svetlom. Po stenách tancujú dlhánske strašidelné tiene.
F: Žena vezme do ruky stojan so sviečkou, postaví sa a znehybnie, akoby premýšľala. Potom sa otočí a pomaly ide dozadu.
A: Príde k posteli, ktorá je v ľavom zadnom rohu. Žena sa zastaví. Vystrie pred seba ruku so sviečkou. Chvíľu len tak stojí.
B: Plameň sviečky osvetlí posteľ. Vidno bielu plachtu, pod ktorou, Bože, akoby niekto ležal. Žena sa nehýbe. Pozerá na posteľ. Prejde dlhá chvíľa.
C: Žena podíde k posteli, sviečku položí na stolík vedľa nej. Obidvoma rukami chytí okraj plachty a odhrnie ju.
D: Odhalí sa veľká usmiata tvár plyšového maca. Žena dlho nehybne stojí a hľadí na hračku. Pohne rukou a palcom mu urobí na čelo krížik.
E: Zahalí maca plachtou. Vezme sviečku a pomaly prejde ku stolu. Sadne si a sviečku položí na stôl.
F: Teraz vidno vráskavú tvár stareny. Očami hľadí do plameňa a zdá sa akoby sa usmievala. Bezzubé ústa má doširoka roztiahnuté. Starena si napraví šatku.
A: Dlane si pritlačí na tvár. Chvíľu tak zostane. Potom položí ruky na stôl. Po tvári jej stekajú slzy. Žena si ich utiera do rukáva. Potom si nasliní prsty a zhasne sviečku.
(Pauza.)
G: Stop! Uch, veľmi pôsobivé, ešte že je to len film. Fajn, vážení, bolo to dobré, ale pôjdeme ešte raz. Kde je skriptka, kde je skriptka?
B: Rejžo, tu som.
G: Fajn, poznačte si: štvrtý obraz, interiér, kostým ženy ako v trojke, okej?
B: Jasné, rejžo, dneska vám to sluší.
G: Kamera ku mne.
C: Áno, rejžo.
G: Netreba to viacej nasvietiť? Čo ja viem, možno dozadu nejakú kontru.
C: Mne sa to zdalo dobré.
G: Hej? Predsa len by som dal dozadu ešte jednu päťstovku, nech to chytí hĺbku.
C: V poriadku, nech je po vašom. Chlapci dajte mi dozadu jednu kontru, ďakujem.
G: Vážená pani držte si tú polohu, boli ste senzačná, presne tak som si to predstavoval, ďakujem. Maskérka!
D: Ja som hotová.
G: Okej, dofajčíme, herci sú na placi, tak ideme, ostrá, klapka, akcia.
(Pauza.)
G: No, každopádne, chceme urobiť umelecký film. Myslím, že diváci majú po krk tých komerčných sračiek a seriálov. Nám ide o umenie. Chceme zachytiť pravdivé emócie: bolesť, strach a podobne. (Pauza.) Áno, samozrejme, nebojíme sa aj ťažkých tém ako je napríklad smrť, hlavne aby to bolo umelecké, rozumiete. Dnešný filmový svet je presýtený brakom a my to chceme zmeniť. (Pauza.) Áno, viem že to je náročná úloha, ale ja a môj štáb nemáme strach, vieme čo chceme a to je hlavné. (Pauza.) V podstate áno. Príbeh má niekoľko línií. Sú tam časti úplne realistické dialógové a podobne. A naopak časti rýdzo lyrické, poetické, obrazové sekvencie atď. Je to často o symboloch, chápete? (Pauza.) Aj ja vám ďakujem.
E: Je deň, vonku svieti slnko, je teplo. Takto nejako býva začiatkom septembra. My sme tu. Je to ten istý dom, to isté okno, tá istá miestnosť. Ibaže…
F: Okno je otvorené a miestnosť sa zmenila. Je prázdna. Zmizli postele, skriňa, stôl. Zmizol aj koberec a záclony.
E: Počkať, záclony tam neboli už predtým.
F: Akože? Boli. Jasne si pamätám zažltnuté záclony.
E: Hovorím neboli. Som si istá.
F: A ja som si zase istý, že boli.
E: Nepresviedčaj ma, neboli.
F: Boli.
G: Dosť, stačí. Chcel som väčší konflikt, ale dobre, fixujte to, ideme ďalej.
A: V strede prázdnej miestnosti je stolička, vedľa nej je kufor a cestovná taška. Na stoličke sedí stará žena. V jednej ruke drží časopis, v druhej pero. Vyplňuje krížovku.
G: Tak a oprite sa do toho. Precíťte to. Nech je to autentické, s citom.
B: Už tu mala byť. Helenka hovorila, že o druhej. Je trištvrte na tri. Asi sa zdržala. Vytvára vnútorný pokoj na päť. Hm. Hovorila že sa vypýta z roboty. Normálne robí do pol štvrtej. Tak sa musí vypýtať, aby to stihla. Viera. Vytvára vnútorný pokoj na päť. Istotne viera. Bude ti tam dobre, mama, nájdeš si tam kamarátky, povedala Helenka. Čo by si robila sama v prázdnom byte? Kým žil otec, bolo to iné. Teraz by si sa tu zbláznila. Láska po anglicky na štyri. To je ľahké: lo – ve. Má pravdu, Helenka má vždy pravdu. Julo našiel kupcov na nábytok. Ráno tu bol náklaďák. Julo je Helenkin muž. Dobre to vymyslela Helenka. Byt sa prenajme a budú nejaké eurá na prilepšenie. A každý víkend ťa budeme navštevovať. Bude ti dobre v penzióne, mama. Teraz to volajú penzión. Lepšie ako starobinec, alebo domov dôchodcov. (Pauza.) Aj strava že je tam dobrá.
G: Pri vete „starobinec alebo domov dôchodcov“ sa usmejete, dobre? Poďme ešte raz od „Julo našiel kupcov“.

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Grafika: Filming Vectors by Vecteezy

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *