Potichúčky

OBSAH: Hra je citlivým ponorom do najhlbších zákutí duše pätnásťročného dievčaťa. Ema bolestne prežíva vzťah so svojou chorou matkou a s otcom, ktorý ju a mamu opustil, čo mu Ema nevie odpustiť a obviňuje ho z matkinej choroby. Ema trávi chvíle v škole, s otcom v Austrálii, kde sa zoznámi so svojou nevlastnou sestrou Sandy. No najviac času trávi so svojou mamou. Je vďačná za každý mamin úsmev, za každé rozptýlenie. Ema si uvedomuje, že matkin zdravotný stav sa postupne zhoršuje. Napokon musí byť matka umiestnená na psychiatrii. Ema sa stráca. Stráca sa v škole, stráca sa doma so svojou starou mamou, stráca sa pri stretnutiach s mamou v nemocnici. Napokon, keď si Emina mama dobrovoľne siahne na život, Ema sa psychicky zrúti. Niekoľko dní neprijíma potravu, je úplne apatická, ignoruje terapeutku. Až na neoblomné naliehanie starej mamy sa pozviecha a začne ako-tak normálne žiť. Ema začína odznova hľadať zmysel života. A za pomoci starej mamy ho aj postupne nachádza.

ROZSAH: 10 strán

OBSADENIE: 4 ženy, 2 dievčatá, 1 chlapec

ŽÁNER: dráma

OSOBY:
EMA
MATKA
STARKÁ
MARTIN
TERAPEUTKA
UČITEĽKA
SANDY
HLASY

(V texte sú použité básne Alice Bednárikovej.)

UKÁŽKA HRY

1. OBRAZ
EMA: Zase prší. Sedím vo svojej izbe a pozerám cez okno. Snažím sa na nič nemyslieť, ale nedarí sa mi. Pozorujem kvapky vody ako stekajú po skle. Nebo je šedivé.
HLASY: Ema, ak si ten prospech nezlepšíš, tak neviem, neviem.
Nemysli už na ňu, je to krava.
Prosím ťa požičaj mi pero.
Si si tým istá?
Čau, ja som Martin, a ty?
Dobre, po škole môžeme skočiť na colu.
Decká, ja sa to hádam nikdy nenaučím.
Nemôžem, ideme s mamou nakupovať.
Nechápem, prečo ti práve slovenčina robí takéto problémy.
Zase ďalšia päťka, ja sa zbláznim.
Nie, po škole musím ísť rovno domov.
Ďakujem ti, že mi chceš pomôcť.
Celý večer sa budem doma drviť tú matiku.
Ale veď to je celkom jednoduché…
MATKA: (Mimo scény.) Ema, poď sa navečerať.
EMA: Nie som hladná, mami.
MATKA: (Vojde.) Tak poď aspoň do kuchyne. Ja budem jesť a ty sa budeš na mňa pozerať.
EMA: Dobre.
MATKA: Ako v škole?
EMA: Normálka. – Mami.
MATKA: No? – Je to fakt dobré, nedáš si?
EMA: Mami, myslíš často na otca?
MATKA: Áno, nie. Zarecitujem ti báseň, chceš?
EMA: Chcem.
MATKA: Bol štvrtok
Dvadsiateho tretieho októbra
A ty si mi rozlial srdce
Do zákutí
O ktorých ani nevedelo
(Pauza.)
EMA: To je celé?
MATKA: Je to krátka báseň. To som nepovedala?
EMA: Nie. (Obidve sa smejú. Pauza. Vážne.) Oco mi písal na Facebook, že ma čaká v lete v Sydney. Mami pustíš ma?
MATKA: Samozrejme.
EMA: Ale bude to celý august. Vydržíš tu sama?
MATKA: Jasné, veď si budeme volať. Tešíš sa? Uvidíš prvýkrát Austráliu.
EMA: No, ale je to ďaleko.
MATKA: Ďaleko.
(Pauza.)
EMA: Pozri Ema, si už veľké dievča. O pár rokov budeš dospelá. Ľudia si niekedy prestanú rozumieť. A neskôr zistia, že už nedokážu spolu žiť. Ja viem, že by bolo ideálne, keby sme s mamou a s tebou spolu žili ako harmonická rodina. Ale to je len sen. Jednoducho to u nás nevyšlo. Keď budeš staršia, tak to pochopíš. Čakám ťa v lete v Sydney. Teším sa. Ocko. P.S.: Sandy sa ťa už nevie dočkať. – Kto je Sandy?
MATKA: Jej dcéra. Je v tvojom veku. A je pekná. Budeš mať novú kamarátku.
EMA: Dnes som vyhodila jablko
ktoré som ti chcela dať
bolo scvrknuté a splesnivené
(Pauza.)
MATKA: Tá kaša mi tuším trochu prihorela.

2. OBRAZ
SANDY: Ahoj, ja som Sandy. Vítam ťa v Sydney.
EMA: Sandy zo Sydney, hm.
SANDY: Prosím?
EMA: Nič, som Ema, ahoj.
SANDY: Som strašne rada, že mám takú zaujímavú kamarátku.
EMA: Ako? Nerozumiem. – Zo začiatku som mala problém s angličtinou. V škole nás to učili ináč.
SANDY: Že si fajn.
EMA: Aj ty. Si veľmi pekná.
SANDY: Ďakujem. Aj ty.
EMA: Ďakujem. (Smejú sa.)
SANDY: Musím ti povedať, že tvoj foter je fakt super.
EMA: Ako? Nerozumiem ti, hovor pomalšie.
SANDY: Tvoj otec je super.
EMA: Áno už rozumiem, ja viem. – Ukáž mi mesto. – O.K. povedala a išli sme do mesta. Nikdy som nič podobné nevidela. Toľko vysokých budov, áut a ľudí. Zatočila sa mi z toho hlava. Sydney je obrovské mesto. Potom som sa zvítala s otcom a s matkou Sandy. – Mesiac ubehol ako voda. Zajtra letím domov. Teším sa na mamu.

3. OBRAZ
MATKA: Dnes je krásny deň.
EMA: Áno.
MATKA: Také krásne ráno už dlho nebolo. Keď prídeš zo školy, mohli by sme si niekam vyraziť.
EMA: A kam?
MATKA: Napríklad do lesoparku.
EMA: Skvelé.
MATKA: Budeš mi zase rozprávať o Austrálii. Dnes sa cítim vynikajúco. Teším sa.
EMA: Aj ja, mami, ahoj.
MATKA: Ahoj.
EMA: V lesoparku bolo fantasticky. Bola to jedna z posledných chvíľ, kedy som videla mamu šťastnú. Potom sa všetko začalo rúcať.

4. OBRAZ
EMA: Kto je tu?
MATKA: (Pauza.) To som ja.
EMA: Mami…
MATKA: Neboj sa.
EMA: Mami prečo nespíš?
MATKA: Nemôžem. Zložila som báseň, poviem ti ju.
Videl som mnoho;
uličky bočiace rovno,
rozum počítaný v dolároch
niekedy v halieroch,
malé mušky obletujúce navôkol skysnutého výrazu
slasť, pomstu, lásku, hnev,
chľast v hlinených šálkach
s podvihnutým malíčkom
aj prostredníkom,
prázdne sľuby a plné fľaše,
mliečne zuby ľudskosti obkolesené strniskom.
No nevidel som svetlo na konci tunela.
Lebo ak ty si svetlo
a ja tunel
každé moje bytie má končiť tebou.
Dobrá, nie? Alebo táto.
A keď snívam
Snívam o veľkých mestách
Pokrytých tmou
Plných rozsvietených kaviarní
A životov.
EMA: A potom hovorila a hovorila, strašne dlho, skôr než sa odmlčala. – Mami, povedz niečo. Mami poď do svojej izby, pomôžem ti. Mami, povedz mi ešte nejakú báseň. Mami. (Pauza.)
MATKA: Bojím sa.
EMA: Aj ja sa bojím, o teba.
MATKA: Mrzí ma, že ti spôsobujem problémy. Ale už nič nezvládam. Celý deň som ako vyprahnutá, v hlave mám samé čierne myšlienky.
EMA: Mami, mala by si ísť k lekárovi.
MATKA: Pôjdem, pôjdem do blázinca.
EMA: Mami…
MATKA: Snažila som sa ťa niekomu opísať,
už ani neviem kto to bol,
EMA: Mami, poď si ľahnúť.
MATKA: čo sa pýtal,
ani či sa vôbec pýtal na teba,
len viem,
že kráčal ako ty
a mal zvláštny prízvuk,
EMA: Mami…
MATKA: za každým slovom robil dlhú pauzu
akoby čakal na niečo
alebo niekoho,
kým ja som čakala na teba.
Možno som aj kričala tvoje meno.
EMA: Mami, musíš ísť do postele.
MATKA: Idem, veď už idem.
Akuzatív, lokál, inštrumentál môjho bytia.
Husľový sláčik zapichnutý v krku
stále sa snažiaci dohrať posledné tóny
Hoppípolly
Mám všetko? Idem do postele, Emka.
tak bolela jediná myšlienka. (Odíde.)
EMA: Toto sa stalo vo štvrtok v noci. Nakoniec mama zaspala. Na druhý deň, v piatok ráno, mamu odviezla sanitka do nemocnice. Vybavila to starká. Ja som prišla neskoro do školy. Slovenčinárka sa na mňa osopila.
UČITEĽKA: Ema, zase neskoro!
EMA: Prepáčte, pani učiteľka, ale moju mamu odviezla sanitka.
UČITEĽKA: Ach, to mi je ľúto, niečo vážne?
EMA: Ja neviem. – Sadla som si do lavice. Bolo mi do plaču.
UČITEĽKA: Tak a teraz si urobíme cvičenie zo strany 35. Otvorte si učebnice a zošity.
EMA: Mami, čo ti je?

5. OBRAZ
EMA: V nedeľu som bola sama navštíviť mamu. Starká mi dala inštrukcie, o čom sa mám s mamou rozprávať. Vraj len pozitívne veci. Nemám hovoriť o chorobe a že sa trápim, že mi chýba. – Mami, chýbaš mi doma. – Povedala som hneď ako mama vyšla na chodbu.
MATKA: Aj ty mne, Emka. Ako v škole?
EMA: Dostala som jednotku z písomky, z geografie.
MATKA: Super, Emka. Už mi je trochu lepšie. Aj som sa pýtala primára, kedy ma pustia. Vraj čoskoro. Ešte ma musia preliečiť. – Poviem ti peknú báseň.
EMA: Povedz, mama.

6. OBRAZ
EMA: V stredu doobeda volali starkej z nemocnice. Zastavila sa pre mňa v škole. Išli sme spolu do sanatória. Vošli sme do pochmúrnej budovy. Prešli sme prázdnou chodbou až k ordinácii primára. Sadla som si na sedačku a starká zaklopala na dvere a vošla dovnútra. Cítila som sa zle. Bála som sa o mamu. Okolo mňa prešla sestrička s akousi starenkou na vozíku. Postavila som sa a išla k oknu. V nemocničnom parku sa prechádzalo niekoľko pacientov v modrých plášťoch. Mami, mami, Bože daj aby sa… Dvere sa otvorili a vyšla z nich starká. Na očiach som jej videla, že plakala. Zavrela dvere a zostala bezmocne stáť na chodbe. Podišla som k nej. – Starká…
STARKÁ: Prepáč mi za to, čo ti teraz poviem.
EMA: Starká…?
STARKÁ: Emka, dievčatko… Tvoja mama už nie je.

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *