Psoriáza

OBSAH: Hra má dve línie. Jednou je šestica kamarátov alebo kolegov, ktorí riešia rôzne, často nezmyselné situácie. Druhá línia sú vety, slová, slabiky a hlásky, ktoré sa prednášajú bez akejkoľvek súvislosti alebo významu. Tieto dve línie sa striedajú. Na začiatku kolegovia rozprávajú monológy o tom, čo ich v živote zaujíma, a na záver diskusie skonštatujú, že sa nikam nedostali. Vzápätí sa prenesieme na železničnú stanicu, k okienku s lístkami, a situácia končí v tanečnej škole. Potom nasleduje akési hodnotenie, čoho, to sa však nedozvieme. Podstatné je, že nás čaká skvelá budúcnosť. Nasleduje oslava šéfových narodenín. Koľkých, to sa zase nedozvieme. A nie je to ani podstatné, lebo nasleduje celá paleta gratulácií, lichôtok a pochlebovačných rečí. Šéf na záver, z vďačnosti, vyrozpráva absurdný sen. Ďalší obraz je o žene, ktorá sa vyžíva v tom, aká je pekná. Nasledujúci je o tom, ako sa jeden zbláznil, a nikto mu to neverí. Ďalší obraz je o tom ako sa trpí. Nasleduje nezmyselný telefonát. Štrnásty, záverečný obraz začína idylkou na detskom ihrisku. Všetko je krásne, všetci sme šťastní, slniečko svieti… Keď zrazu vznikne konflikt, šarvátka a hru uzatvára šéfov monológ o výchove detí a krásnej budúcnosti. Na záver sa všetci zvíjajú v kŕčoch a škriabu po celom tele. Je to posledné štádium psoriázy.

ROZSAH: 18 strán

OBSADENIE: 6 mužov

ŽÁNER: absurdná komédia

OSOBY:
VEĽKÝ
MALÝ
VYSOKÝ
NÍZKY
TUČNÝ
CHUDÝ

UKÁŽKA HRY

(V hre je veľmi dôležité konanie hercov. Ich pohyby, gestá, výraz. Taktiež je veľmi dôležitá hudobná zložka. Hra sa nesmie hrať psychologicko – realisticky. Vyžaduje sa značná miera štylizácie, tak hereckej, režijnej ako i hudobnej. Netreba sa báť experimentu. Všetko závisí od zdravej fantázie a hravosti inscenátorov. Úvod hry by mal byť pohybovo – hudobný, až potom začne text. V hre sa experimentuje so štruktúrou jazyka – vety, slová, slabiky, hlásky. Tieto veci možno pozmeniť, alebo rozšíriť, podľa uváženia. Niektoré obrazy spolu súvisia, niektoré nie alebo len vzdialene. Čo sa týka scénického riešenia, je to na fantázii inscenátorov. Autor pri písaní textu predpokladal „prázdny priestor“.)

1. OBRAZ
VYSOKÝ: Chce to viacej korenia.
MALÝ: Myslíte?
VEĽKÝ: Je narodená v znamení leva.
NÍZKY: Nedá sa to pochopiť.
TUČNÝ: Mám jednu hlavu, dve ruky, dve nohy, jeden nos…
CHUDÝ: Dve oči, dve uši, 145 000 vlasov. Približne.
NÍZKY: Ja som bohatá.
VEĽKÝ: Teraz dávajte pozor.
VYSOKÝ: Ďaleko je odtiaľto na stanicu?
TUČNÝ: Netvárte sa tak nevinne.
MALÝ: Júj, aká zima.
CHUDÝ: Hlavu hore, chlapče.
MALÝ: To je ale vzrúšo.
VYSOKÝ: Tak na to zabudni.
TUČNÝ: Ako sa do hory volá…
VEĽKÝ: Bola usilovná ako včelička.
NÍZKY: Milujem kapustné fliačky.
CHUDÝ: Stále rovno za nosom.
VYSOKÝ: Ach tie múzy.
TUČNÝ: Kde mám peňaženku?
MALÝ: Moja milá Patrícia.
VEĽKÝ: Prosím si jedno špáradlo.
NÍZKY: Krížom – krážom po krajine.
CHUDÝ: Myslím, že sa trochu spustil.
MALÝ: Prosím vás, máte tu voľné?
TUČNÝ: Bol to veľký umelec.
VEĽKÝ: Už nechcem o tom počuť.
NÍZKY: Je to paráda.
VYSOKÝ: A pridáme štipku korenia.
CHUDÝ: Myslíš v utorok?
TUČNÝ: Bola to nádherná dovolenka.
NÍZKY: Choď sa na to pozrieť.
(Tma.)

2. OBRAZ
VYSOKÝ: Nó…
MALÝ: Áno.
VEĽKÝ: Myslíte?
MALÝ: V podstate áno.
NÍZKY: Ja súhlasím.
TUČNÝ: A vy?
CHUDÝ: Ako sa to vezme.
TUČNÝ: Nekľučkujte, povedzte na rovinu.
CHUDÝ: Už len vám sa budem spovedať.
VEĽKÝ: Prosím vás pokoj.
VYSOKÝ: Áno, buďme konštruktívni.
NÍZKY: To znie rozumne.
TUČNÝ: On si začal.
CHUDÝ: No dovoľte.
MALÝ: To nemá úroveň.
VEĽKÝ: To je pravda.
VYSOKÝ: Vážení, buďme konštruktívni.
NÍZKY: Ja súhlasím.
VEĽKÝ: Zamyslime sa priatelia, kvôli čomu sme sa tu stretli.
CHUDÝ: On si začal. Primitív.
TUČNÝ: Hulvát.
CHUDÝ: Keťas.
VEĽKÝ: Páni, páni.
NÍZKY: Ja súhlasím.
MALÝ: To nemá úroveň.
VYSOKÝ: Vážení, buďme konštruktívni. Navrhujem chvíľu ticha.
NÍZKY: Ja súhlasím.
VEĽKÝ: V poriadku, páni, buďme chvíľu ticho. Od-te-raz.
(Pauza.)
CHUDÝ: Len som chcel povedať, že…
VŠETCI: Čššš!
(Pauza.)
VEĽKÝ: Ďakujem páni, môžete rozprávať.
(Všetci naraz, jeden cez druhého.)
VYSOKÝ: Včera som si kúpil nový bicykel. Všetci mi hovorili, čo budeš stále chodiť pešo. Tak som si ho nakoniec kúpil. Je to najnovší model, horský, so širokými gumami, vhodný hlavne na terény. Napadlo mi, prečo som si ho nekúpil skôr. Bicykel je dobrá vec. Tam, kde ste pred tým museli ísť pešo, sa teraz zveziete na bicykli. Je to ohromná vec. A šetrí to čas. Veľmi sa teším tomu bicyklu, naozaj.
MALÝ: Stále si spomínam na tohtoročnú dovolenku. Boli sme s manželkou pri mori, v Chorvátsku. More bolo čisté, ako vždy býva, tak sme sa kúpali. Aj slniečko svietilo, tak sme sa opaľovali. Bolo veľmi teplo, ale keď ste pri mori, tak vám to nepríde. Aj strava bola chutná. Jednoducho výborná dovolenka. Boli sme v Chorvátsku už jedenásty krát. Tak sa teším na budúci rok.
NÍZKY: Ja že som opitý? V živote som nemal v sebe kvapku alkoholu. Čaj, káva, to je iné. Ale pivo, víno, či tvrdé, nikdy. Takisto som zarytým nepriateľom cigariet. Je hrozné, ako si ľudia alkoholom a tabakom ničia zdravie. Potom sa divia, že ich v štyridsaťpäťke skláti infarkt alebo rakovina. A preto radím – žiadny alkohol, žiadne cigarety.
TUČNÝ: Ja som si obliekol zásteru tri mesiace po svadbe. Jednoducho som musel. Z nutnosti a povinnosti sa však postupne stala vášeň. Varenie sa pre mňa stalo vzrušujúcim koníčkom. Varím všetko: polievky, prívarky, omáčky, zálievky, šaláty, varím a pečiem mäso, dusím zeleninu, restujem, varím cestovinu, ryžu, zemiaky, korením, dochucujem… Je to vzrušujúce. Bez varenia by bol môj život šedivý a stereotypný. Mám rád varenie, lebo je to tvorivá činnosť pri ktorej sa využíva fantázia. Moje heslo je – variť a žiť.
CHUDÝ: Ak dovolíte, rád by som vám niečo povedal. Myslím si, že by ste to mali vedieť. Poviem vám to úplne na rovinu. Mali by ste vedieť, že ja nemám problém vám to povedať. Na druhej strane, mám trochu obavy, či vás to bude vôbec zaujímať. Možno som vám úplne ľahostajný a vôbec vás nezaujíma, čo vám chcem povedať. Ale nech, urobím to, poviem vám to, či sa vám to bude páčiť alebo nie. Jednoducho som sa rozhodol, že vám to poviem a hotovo. Napokon, možno ani nie je dôležité, či vám to poviem, alebo nie. A ja to predsa urobím. Počúvajte. – Mňa nebaví žiť.
VEĽKÝ: (Zatlieska. Všetci stíchnu. Pauza.) Ty jeden kujónisko pochabý, ty viťúzisko prešibaný. Anciáša ti naháňam. Veďže sa už nepaprč toľko ty kocúrisko. Jožo, ideš.
VYSOKÝ: Ďakujem. – Včera som si kúpil nový bicykel. Všetci mi hovorili, čo budeš stále chodiť pešo. Tak som si ho nakoniec kúpil. Je to najnovší model, horský, so širokými gumami, vhodný hlavne na terény. Napadlo mi, prečo som si ho nekúpil skôr. Bicykel je dobrá vec. Tam, kde ste pred tým museli ísť pešo, sa teraz zveziete na bicykli. Je to ohromná vec. A šetrí to čas. Veľmi sa teším tomu bicyklu, naozaj.
NÍZKY: No, to je úplne pochopiteľné.
MALÝ: Tiež si myslím.
TUČNÝ: Na druhej strane…
CHUDÝ: Ja som mu uveril.
VEĽKÝ: Skúsme sa posunúť o pár krôčikov dopredu. Ďalší. Rudy ideš.
MALÝ: Ďakujem. – Stále si spomínam na tohtoročnú dovolenku. Boli sme s manželkou pri mori, v Chorvátsku. More bolo čisté, ako vždy býva, tak sme sa kúpali. Aj slniečko svietilo, tak sme sa opaľovali. Bolo veľmi teplo, ale keď ste pri mori, tak vám to nepríde. Aj strava bola chutná. Jednoducho výborná dovolenka. Boli sme v Chorvátsku už jedenásty krát. Tak sa teším na budúci rok.
VYSOKÝ: Nie som prudérny, ale…
NÍZKY: Ja si myslím, že je to zložitejšie.
CHUDÝ: Súhlasím.
TUČNÝ: Ja si nemyslím nič.
VEĽKÝ: Páni, zbavme sa prehnanej zdržanlivosti. Poďme sa posunúť o krôčik ďalej. Gusto, ideš.
NÍZKY: Ďakujem. – Ja že som opitý? V živote som nemal v sebe kvapku alkoholu. Čaj, káva, to je iné. Ale pivo, víno, či tvrdé, nikdy. Takisto som zarytým nepriateľom cigariet. Je hrozné, ako si ľudia alkoholom a tabakom ničia zdravie. Potom sa divia, že ich v štyridsaťpäťke skláti infarkt alebo rakovina. A preto radím – žiadny alkohol, žiadne cigarety.
MALÝ: Myslím, že tu končia všetky argumenty.
VYSOKÝ: Je to osud.
TUČNÝ: Ja si to nemyslím.
CHUDÝ: Ja som radšej ticho.
VEĽKÝ: Myslím, že treba krotiť svoje vášne. Skúsme sa trošíčku prehupnúť ďalej. Feri, ideš.
TUČNÝ: Ďakujem. – Ja som si obliekol zásteru tri mesiace po svadbe. Jednoducho som musel. Z nutnosti a povinnosti sa však postupne stala vášeň. Varenie sa pre mňa stalo vzrušujúcim koníčkom. Varím všetko: polievky, prívarky, omáčky, zálievky, šaláty, varím a pečiem mäso, dusím zeleninu, restujem, varím cestovinu, ryžu, zemiaky, korením, dochucujem… Je to vzrušujúce. Bez varenia by bol môj život šedivý a stereotypný. Mám rád varenie, lebo je to tvorivá činnosť pri ktorej sa využíva fantázia. Moje heslo je – variť a žiť.
NÍZKY: Takmer som mu uveril.
VYSOKÝ: Nebolo to najhoršie.
MALÝ: Myslíte?
CHUDÝ: Nechcem byť vulgárny.
VEĽKÝ: Nuž ale načim sa nám popasovať trošku s týmto problémom. Skúsme sa trafiť do čierneho. Laci, ideš.
CHUDÝ: Ak dovolíte, rád by som vám niečo povedal. Myslím si, že by ste to mali vedieť. Poviem vám to úplne na rovinu. Mali by ste vedieť, že ja nemám problém vám to povedať. Na druhej strane, mám trochu obavy, či vás to bude vôbec zaujímať. Možno som vám úplne ľahostajný a vôbec vás nezaujíma, čo vám chcem povedať. Ale nech, urobím to, poviem vám to, či sa vám to bude páčiť alebo nie. Jednoducho som sa rozhodol, že vám to poviem a hotovo. Napokon, možno ani nie je dôležité, či vám to poviem, alebo nie. A ja to predsa urobím. Počúvajte. – Mňa nebaví žiť.
NÍZKY: Ja už ničomu nerozumiem.
MALÝ: Pre mňa to bolo čitateľné.
TUČNÝ: Na môj vkus príliš filozofické.
VYSOKÝ: Aj ja som mal ten dojem.
VEĽKÝ: Ďakujem vám páni za vaše príspevky, za vaše podnetné návrhy. S ľútosťou ale musím konštatovať že sme sa nikam neposunuli.
MALÝ: Ale to nie.
NÍZKY: Nemožné.
VYSOKÝ: Určite nie.
CHUDÝ: Neslýchané.
TUČNÝ: Rozhodcovi mrkvu – už som ticho.
VEĽKÝ: Áno páni, bohužiaľ je to tak. Kráčame v bludnom kruhu. Je to smutné, ale je to pravda. A preto, skúsme sa ešte raz zamyslieť nad týmto problémom. Skúsme preťať tento gordický uzol. Skúsme zmobilizovať všetky sily, chce to len trochu viacej odvahy. Nebojme sa popasovať, nebojme sa prelomiť tieto bariéry, nebojme sa, pretože…
VYSOKÝ: A čo tak diskusia.
CHUDÝ: Súhlasím.
MALÝ: Áno, poďme premýšľať.
NÍZKY: Ja som za.
TUČNÝ: Je to na nás.
VEĽKÝ: Vidím páni, že ste odhodlaní ísť do každého rizika. Dobre teda. Poďme na to. (Tma.)

3. OBRAZ
VEĽKÝ: Ako chceš.
MALÝ: Hneváš sa?
TUČNÝ: Idem domov.
VYSOKÝ: Si úžasná.
CHUDÝ: Vonku mrzne.
NÍZKY: Zlaté dievča.
MALÝ: Bez pardónu.
VYSOKÝ: Tmavý les.
TUČNÝ: Odpúšťam ti.
VEĽKÝ: Bola odporná.
NÍZKY: Každý deň.
CHUDÝ: Prečo nie?
VYSOKÝ: Meškal autobus.
VEĽKÝ: Dobré ráno.
TUČNÝ: Slušný človek.
MALÝ: Nikdy viac.
CHUDÝ: Horúca káva.
NÍZKY: Poďme tam.
VEĽKÝ: Čistý papier.
MALÝ: Povedz to.
TUČNÝ: Pekný výhľad.
VYSOKÝ: Ja môžem.
NÍZKY: Milujem ťa.
CHUDÝ: Červivé jablko.
VEĽKÝ: Zmizni preč.
TUČNÝ: Pohár vody.
MALÝ: Chcem to.
(Tma.)

4. OBRAZ
(V strede scény na stoličke sedí Veľký. Prichádza Malý.)
MALÝ: Pamodaj šťastia, lavička.
VEĽKÝ: Pamodaj aj tebe, dievčička. (Pauza.)
MALÝ: Pamodaj šťastia, lavička.
VEĽKÝ: Dobre, očula sem, zaraď sa. Ďalší.
TUČNÝ: Netlačte sa.
CHUDÝ: Ja som tu bol skôr.
TUČNÝ: Hulvát.
CHUDÝ: No dovoľte.
TUČNÝ: Neslýchané.
CHUDÝ: Držte hubu. – Prosím vás, ide tento rýchlik do Košíc?
VEĽKÝ: Všetky rýchliky idú do Košíc.
CHUDÝ: Tak prosím jeden dôchodcovský.
VEĽKÝ: Štyri päťdesiat, zaraďte sa. Ďalší.
TUČNÝ: Nože sa pomknite trošku, mladá pani.
VEĽKÝ: Ja som tvoja sestra. Zaraď sa. Ďalší.
VYSOKÝ: Prepáčte, zdáte sa mi akýsi povedomý. Nie sme krajania?
VEĽKÝ: Ein hundert zwanzig, ja naturlich, némen sie Platz.
VYSOKÝ: Děkuji úctivě.
VEĽKÝ: Zaraďte sa. Ďalší.
NÍZKY: Koľko prstov vidíte?
VEĽKÝ: Dva.
NÍZKY: A teraz?
VEĽKÝ: Štyri.
NÍZKY: No vidíte.
VEĽKÝ: Aha. Zaraďte sa. – Tak to bychom měli. A teď mi dovolte, děvčátka a kluci, abych vás co nejsrděčněji přivítal na první úvodní hodině našeho tanečního kurzu. Prosím utvořte dvojice. – Tak, výborně. No prosím?
NÍZKY: Prosím vás.
VEĽKÝ: No?
NÍZKY: Ja…
VEĽKÝ: No, čo si prajete? Neokúňajte sa.
NÍZKY: Prosím ja nemám pár. Nemám s kým tancovať.
VEĽKÝ: Ale to nie je žiadna tragédia. A ste dievča alebo chlapec?
NÍZKY: Prosím ja som chlapec.
VEĽKÝ: Výborne, tak budete tancovať so mnou.
(Tma.)

5. OBRAZ
VEĽKÝ: No, myslím, že sa nám to podarilo.
VYSOKÝ: Nebolo to zlé.
MALÝ: Bol to úspech.
NÍZKY: Malý ale úspech.
TUČNÝ: Náš.
CHUDÝ: Náš úspech.
VYSOKÝ: Veru tak.
MALÝ: A okrem toho…
VEĽKÝ: No?
MALÝ: Ale nič.
VEĽKÝ: Nie, len to povedzte.
MALÝ: Nechcem byť patetický.
NÍZKY: Ale prosím vás.
TUČNÝ: Odhoďte zábrany.
CHUDÝ: Odvahu.
VYSOKÝ: Čakáme.
MALÝ: No tak dobre.
VEĽKÝ: Pozor páni, teraz to príde.
MALÝ: Ja, videli ste tie rozžiarené detské očká.
NÍZKY: Áno, boli v prvej rade.
VYSOKÝ: A tlieskal aj pán farár.
CHUDÝ: Skutočne skvelé publikum.
TUČNÝ: Všetci do jedného.
MALÝ: Jednako…
VEĽKÝ: No?
MALÝ: Myslím si…
VEĽKÝ: Áno?
MALÝ: Nezaspať na vavrínoch, ísť ďalej.
VYSOKÝ: Pokračovať.
TUČNÝ: Zobudiť sa.
NÍZKY: Kráčať vpred.
CHUDÝ: Biť sa.
MALÝ: Bojovať.
TUČNÝ: Víťaziť.
VYSOKÝ: Umierať.
NÍZKY: Veriť.
CHUDÝ: Hľadať nádej.
MALÝ: Napnúť všetky sily.
VEĽKÝ: Áno, páni. Čaká nás nový horizont.
(Tma.)

6. OBRAZ
VYSOKÝ: Prší.
MALÝ: Skap.
VEĽKÝ: Polievku.
NÍZKY: Prídem.
TUČNÝ: Slnečný.
CHUDÝ: Červík.
VEĽKÝ: Umieram.
MALÝ: Smrdí.
NÍZKY: Zostaň.
TUČNÝ: Hlavne.
VYSOKÝ: Ovocný.
CHUDÝ: Šálka.
NÍZKY: Nechutný.
VEĽKÝ: Neskoro.
TUČNÝ: Autobus.
VYSOKÝ: Prirodzene.
MALÝ: Svieži.
CHUDÝ: Kolobežka.
NÍZKY: Výbuch.
TUČNÝ: Nahnevaný.
VEĽKÝ: Ruka.
(Tma.)

7. OBRAZ
VYSOKÝ: Milý náš oslávenec. Dovoľ mi, aby som ti v mene celého nášho kolektívu, aj v mene svojom, zaželal všetko najlepšie k tvojmu krásnemu sviatku, k tvojmu okrúhlemu výročiu…
MALÝ: K tvojim päťdesiatinám…
NÍZKY: Štyridsiatinám…
TUČNÝ: Tridsiatinám…
CHUDÝ: Dvadsiatinám…
VYSOKÝ: A preto prijmi od nás tento skromný darček, ktorý ti venujeme z lásky…
MALÝ: Zo srdca…
NÍZKY: Z duše…
TUČNÝ: Z núdze cnosť…
CHUDÝ: Aby…
VYSOKÝ: Čo?
CHUDÝ: Aby si bol…
VYSOKÝ: Aha. Aby si bol medzi nami ešte veľa, veľa rokov…
MALÝ: Mesiacov…
NÍZKY: Týždňov…
TUČNÝ: Dní…
CHUDÝ: Hodín…
VYSOKÝ: Nech žije náš drahý…
MALÝ: Nech žije náš najdrahší…
NÍZKY: Buď stále s nami…
TUČNÝ: Máme ťa radi…
CHUDÝ: Si jedným z nás…
(Pauza.)
VEĽKÝ: Chlapci, chlapci, chlapci. Ja sa asi rozplačem. Urobili ste mi veľkú radosť. Takéto prekvapenie. Nikdy by som to nečakal. Ani sa mi nesnívalo, že… Takáto radosť… Naozaj, iba z vďaky, z vďaky k vám… Ťažko nájsť tie správne slová… Ja, ja, neviem ani vypovedať, a vôbec, však si rozumieme.
VYSOKÝ: Áno, šéfe, rozumieme.
MALÝ: Netreba nič hovoriť, šéfe.
NÍZKY: Všetko je jasné, šéfe.
TUČNÝ: Áno, načo slová.
CHUDÝ: Načo, nech prehovorí láska.
VEĽKÝ: Chlapci, mám vás rád.
NÍZKY: Šéfe, ste štramák.
VYSOKÝ: Áno, šéfe, sluší vám to.
MALÝ: Šéfe, vyzeráte o päť rokov mladší.
CHUDÝ: Keby len o päť.
TUČNÝ: O desať.
VEĽKÝ: Chlapci…
VYSOKÝ: Šéfe, ste kanón.
MALÝ: Taký charakter.
NÍZKY: A tá sila.
TUČNÝ: Rozvaha.
CHUDÝ: Múdrosť.
VEĽKÝ: Chlapci…
VYSOKÝ: Ste proste jednička, šéfe.
MALÝ: Ba viac.
NÍZKY: Omnoho viac.
TUČNÝ: Nestačia slová.
CHUDÝ: Ťažko vypovedať.
VEĽKÝ: Chlapci, urobili ste mi veľkú radosť. Dovoľte teraz, aby som vám ako výraz vďaky, vyrozprával sen. Sen, ktorý sa mi sníval minulú noc.
VYSOKÝ: Šéfe, to je výborné.
NÍZKY: Áno, šéfe, my sa tešíme
MALÝ: Do toho, šéfe.
TUČNÝ: Do toho.
CHUDÝ: Tešíme sa, šéfe.
VEĽKÝ: Takže, chlapci, sníval sa mi sen. Na úvod musím povedať, že je to veľmi vtipný a veselý sen. Ten sen je tak vtipný, že, ja, ja sa asi nezdržím. (Smeje sa.) No, sen bol takýto. Sedím v loďke…
(Všetci sa smejú.)
VYSOKÝ: Že v loďke…
VEĽKÝ: A v loďke je diera.
(Všetci sa smejú.)
MALÝ: Že diera…
VEĽKÝ: Ale ja ju nevidím.
(Všetci sa smejú.)
NÍZKY: Že nevidím.
VEĽKÝ: Loďka sa potápa.
(Všetci sa smejú.)
TUČNÝ: Že potápa.
VEĽKÝ: A viete čo sa stalo?
(Všetci sa smejú.)
CHUDÝ: Že stalo.
VYSOKÝ: Šéfe, to je naozaj veľmi veselý a vtipný sen. Preto vás prosím, povedzte nám ho ešte raz. Čo poviete, chlapci?
MALÝ: Áno.
NÍZKY: Áno.
TUČNÝ: Sme za.
CHUDÝ: Áno, bude to veselé, už sa tešíme.
VEĽKÝ: No ja neviem, chlapci.
VYSOKÝ: Šéfe.
MALÝ: No tak.
NÍZKY: Šéfe, nedajte sa prosiť.
VEĽKÝ: Dobre, prehovorili ste ma. Takže sen. – Sedím v loďke. A v loďke je diera. Ale ja ju nevidím. Loďka sa potápa. A viete čo sa stalo? Ja som sa posral.
(Nikto sa nesmeje. Dlhá pauza.)
VYSOKÝ: Ty môj blázonko.
MALÝ: Drobček.
NÍZKY: Pampúšik.
TUČNÝ: Malé chlápätko.
CHUDÝ: Aké má sladké ústočká.
(Tma.)

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *