OBSAH: Hra má dve línie. Jednou je šestica kamarátov alebo kolegov, ktorí riešia rôzne, často nezmyselné situácie. Druhá línia sú vety, slová, slabiky a hlásky, ktoré sa prednášajú bez akejkoľvek súvislosti alebo významu. Tieto dve línie sa striedajú. Na začiatku kolegovia rozprávajú monológy o tom, čo ich v živote zaujíma, a na záver diskusie skonštatujú, že sa nikam nedostali. Vzápätí sa prenesieme na železničnú stanicu, k okienku s lístkami, a situácia končí v tanečnej škole. Potom nasleduje akési hodnotenie, čoho, to sa však nedozvieme. Podstatné je, že nás čaká skvelá budúcnosť. Nasleduje oslava šéfových narodenín. Koľkých, to sa zase nedozvieme. A nie je to ani podstatné, lebo nasleduje celá paleta gratulácií, lichôtok a pochlebovačných rečí. Šéf na záver, z vďačnosti, vyrozpráva absurdný sen. Ďalší obraz je o žene, ktorá sa vyžíva v tom, aká je pekná. Nasledujúci je o tom, ako sa jeden zbláznil, a nikto mu to neverí. Ďalší obraz je o tom ako sa trpí. Nasleduje nezmyselný telefonát. Štrnásty, záverečný obraz začína idylkou na detskom ihrisku. Všetko je krásne, všetci sme šťastní, slniečko svieti… Keď zrazu vznikne konflikt, šarvátka a hru uzatvára šéfov monológ o výchove detí a krásnej budúcnosti. Na záver sa všetci zvíjajú v kŕčoch a škriabu po celom tele. Je to posledné štádium psoriázy. (viac…)