OBSAH: Táto minikomédia alebo groteska ukazuje ideálnu rodinku. Manželia Rudko a Ľubka sú aj po mnohých rokoch spoločného života do seba zaľúbení. Rudko sa každý deň, keď sa vracia z roboty domov, teší na Ľubku. Ľubka sa teší na Rudka a ako prejav lásky mu vždy navarí chutnú večeru. Tento ideálny stereotyp naruší situácia, keď si Rudko, ináč aj účtovník, donesie robotu domov. Je tak zavalený číslami, že odmieta pozornosť svojej manželky, dokonca pohrdne chutným jedlom. Ľubka je neoblomná a dotieravá, až sa nádoba preleje a Rudko ju zahriakne. Keď vybuchne po druhý krát, Ľubka sa zjaví s kufrom, rozhodnutá Rudka opustiť. Nechýba plač a výčitky. Do tejto situácie prichádza ich syn Robko, ktorý sa stáva aktívnym nástrojom manželského konfliktu: „Robko, povedz svojmu otcovi…“ atď. Robko sa hrá s mobilom a chce vyskúšať svoju novú aplikáciu, najskôr na otcovi, potom aj na mame. Vplyvom mobilu sa v rodine opäť prebudí láska a nežnosť. Keď však Robko s mobilom odíde, konflikt sa znova prebudí. Problém sa vyriešil len na chvíľu.
ROZSAH: 4 strany
OBSADENIE: 1 muž, 1 žena, 1 chlapec
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
RUDOLF
ĽUBOMÍRA, jeho manželka
ROBO, ich syn
UKÁŽKA HRY
(Tma, mimo scény.)
RUDO: Ľubomíra!
ĽUBA: Rudolf!
RUDO: Ľubomíra!
ĽUBA: Rudolf!
(Svetlo, mimo scény.)
RUDO: Ľubomíra!
ĽUBA: Rudolf!
(Naraz vojdú na scénu. Rudolf zľava, Ľubomíra sprava. Rudolf má v ruke diplomatku. Ľubomíra je v zástere a v ruke drží varechu. Chvíľa ticha.)
RUDO: Ľubka!
ĽUBA: Rudko! Tak si prišiel.
RUDO: Prišiel.
ĽUBA: Z roboty.
RUDO: Z roboty. Konečne.
ĽUBA: Si doma.
RUDO: Doma, s tebou.
ĽUBA: So mnou, konečne. Rudko môj!
RUDO: Ľubka drahá! (Objímu sa.) Hoci idem z roboty, doniesol som si prácu domov. Mám tak málo času. (Ide k stolu a vyťahuje z diplomatky papiere a notebook. Sadne si.) Musím to do večera stihnúť. Odmejlovať šéfovi, čaká na to. Na tie výkazy. Musím to nahádzať do počítača. Sú to síce len štatistiky, ale dôležité.
ĽUBA: Nie si hladný?
RUDO: Nie, nie som. Po ceste som si kúpil bagetu.
ĽUBA: Navarila som večeru.
RUDO: Nemám čas, nemám čas, nemám čas. Mám tak málo času.
ĽUBA: Husacia pečienka s ryžovými knedličkami a brusnicovou omáčkou, Rudko. Bude ti chutiť.
RUDO: Nie, naozaj, nedám si, nie som hladný, mal som tú bagetu.
ĽUBA: A s čím bola?
RUDO: A čo ja viem, čo sa dáva do bagety? Šalát, vajce, syr. Príjmy 47 514,23 mínus zdaniteľná položka, nulový deficit, výborne. Faktúry po splatnosti… Ľubka zlatá, potrebuješ niečo?
ĽUBA: Nie, nič, ale chcem tu byť s tebou. Budem tu stáť a pozerať sa na teba. Pokojne si rob, ako keby som tu nebola.
RUDO: Dobre, Ľubka. Ale, môžeš trochu viac doľava? Vrháš mi tieň a nevidím dobre na tie malé číslice.
ĽUBA: Samozrejme, Rudko.
RUDO: Ďakujem, Ľubka.
ĽUBA: Je to lepšie?
RUDO: Je to výborné, Ľubka.
ĽUBA: Príjem za mesiac november po zdanení… Dépeháčka devätnásť percent… Spolu 78 235, 47 plus úroky, to máme… Ale ak máš Ľubka nejakú súrnu robotu, môžeš odísť, nemusíš tu stáť.
ĽUBA: Mne je tu dobre.
RUDO: Keď dobre, tak dobre. Prečerpané limity, strata šesť percent, faktúry…
ĽUBA: Faktúry- po r je tvrdé y.
RUDO: Čo prosím?
ĽUBA: Napísal si faktúry s mäkkým i. Má byť tvrdé, je to podľa vzoru žena. Faktúry, ženy- tvrdé y.
RUDO: Čože? 28 654,32, aké y, čo to? Teraz si ma doplietla, musím to tam nahodiť ešte raz. Ľubka, ja, ja by som bol skutočne rád, keby si išla do kuchyne a nechala ma pracovať.
ĽUBA: Chcela som ti pomôcť. Tie faktúry… mäkké i…
RUDO: Seriem ti na faktúry, seriem ti na tvrdé y, choď do kuchyne! (Ľubka odíde.) No prosím, chýba 26 eur. Tak poďme ešte raz. Zostatkové investície 143 275,13 za mesiac október a november navýšené o 34 percent… Ľubka, Ľubomíra! (Vstane, ide k dverám.) Ľubka, no tak! (Vojde Ľubka.) Ľubka, nehnevaj sa, prehnal som to. Vieš, je to dôležité, nechcem sa pomýliť. Samé čísla, čísla, čísla. (Pichá do nej.)
ĽUBA: Povedal si nadávku.
RUDO: Čo? Nadávku? Seriem nie je nadávka.
ĽUBA: Je.
RUDO: Dobre, vykĺzla mi. Idem pracovať.
ĽUBA: Dobre.
(Rudolf ide k stolu a Ľubka odíde. O chvíľu sa vráti s tanierom.)
ĽUBA: Tu je tá večera.
RUDO: Ľubka, povedal som ti, že nie som…
ĽUBA: Aspoň ochutnaj.
RUDO: Dobre, ochutnám.
ĽUBA: Ešte a poriadne. No?
RUDO: Hmm, to je výborné. Ďakujem. Strata dvanásť percent, plus náklady za mesiac november 13 145,23.
ĽUBA: Tak aké to je?
RUDO: Čo? Mínus 3 526,38…
ĽUBA: Tak aké to je?
RUDO: Priemerný denný obrat 4 237,45…
ĽUBA: Rudko, daj si ešte a povedz mi, či ti to chutí.
RUDO: Čo? Chutí? Hovno, hovno, srať, posratý! Som úplne popletený, odnes to lebo ma šľak trafí! Chýba mi trinásť eur. (Ľubka vezme tanier a s plačom odchádza.) No prosím, tu je to, 13,26. Tak, výborne, ukáž sa. A ešte kontrola, ták, super. Všetko sedí. No vidíš, že to ide, keď sa chce. Ľubka, Ľubomíra!
ĽUBA: (Vojde s kufrom.) Zbohom.
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Family Problem Vectors by Vecteezy
