OBSADENIE: 1 muž, 1 žena
ONA: Ahoj miláčik, už som tu. Dlho čakáš?
ON: No.
ONA: To si nevieš predstaviť, miláčik, ja som taká rozlietaná, celý deň, len behám, lietam, hore dolu, sem tam a… to je hrozné. Tak som sa na teba tešila. Povedz, miláčik, aj ty si sa na mňa tešil?
ON: No.
ONA: Už som bola celá netrpezlivá, nevedela som sa dočkať, kedy sa stretneme. Aj ty si bol netrpezlivý, miláčik, tiež si sa nevedel dočkať kedy sa stretneme?
ON: No.
ONA: A koľko krát si dnes na mňa myslel, miláčik? Aspoň trikrát?
ON: No.
ONA: Viac ako trikrát? Myslel si na mňa päťkrát?
ON: No.
ONA: Povedz, miláčik, však si na mňa myslel viac ako desaťkrát? Myslel si na mňa pätnásť krát?
ON: No.
ONA: Miláčik ja som na teba myslela dvadsaťkrát, naozaj. A čo ty? No povedz. No tak mi už konečne niečo povedz.
ON: No.
ONA: Miláčik, to nevieš povedať nič iné iba „no“?!
ON: No.
ONA: Hmmm, tak už niečo povedz, aspoň jedno slovo, miláčik.
ON: No.
ONA: Ja sa z teba zbláznim.
ON: No.
ONA: Miláčik, ja zúrim, nevidíš?
ON: No.
ONA: Nenávidím ťa. Chcem sa rozísť, čo ty na to?
ON: Dobre.
ONA: No sláva, aspoň jedno slovo. Počkaj, akože dobre? Tebe nevadí, že sa chcem s tebou rozísť?
ON: No.
ONA: Áááá, držte ma lebo ho zahluším. – Odchádzam, definitívne, je koniec. Je ti to jasné?
ON: No.
ONA: Ty jeden tupý, primitívny, bezcitný hajzel! Mám ťa plné zuby. Už ťa nechcem v živote vidieť. Odíď, strať sa, zmizni! – Alebo nie, ja odídem, aby si vedel. Tak. Odchádzam miláčik, aby si vedel. Idem, idem… (Odíde. Pauza. Vráti sa. Sadne si k nemu.)
ON: Drahá si v poriadku?
ONA: No.
(Tma.)
