OBSAH: Bežná rodina. Tradičný – netradičný problém. Matka má starosť o svoju dcéru, ktorá chodí neskoro domov. Pätnásťročná dcéra Petra sa obhajuje tým, že musí robiť projekt do školy u svojej spolužiačky Júlie. Otec sa do toho moc neangažuje a radšej sa venuje televízoru, respektíve hokeju. Problém sa vyhrotí, keď matka zistí, že dcéra má „vážnu“ známosť. Zhodou okolnosti je to matkin gynekológ, ktorý je od Petry o jedenásť rokov starší. Celá dráma vrcholí, keď sa Petra prizná, že je tehotná. Gynekológ Michal sa s ňou ale krátko pred tým rozišiel. Petra, matka aj otec sú zúfalí. Nechýba plač, hnev, výčitky, emócie. Všetko sa však upokojí, keď Petra na základe tehotenského testu zistí, že nie je tehotná. Nastáva úľava, situácia v rodine sa vracia do starých koľají.
ROZSAH: 5 a pol strany
OBSADENIE: 2 ženy, 1 muž
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
MATKA
OTEC
PETRA, dcéra
UKÁŽKA HRY
1. OBRAZ
(Matka a dcéra telefonujú.)
MATKA: Ahoj zlatko.
PETRA: Čau mami. Vieš čo, mami, dneska prídem trochu neskôr lebo musíme ísť robiť k Júlii projekt.
MATKA: Ale veď to robíte už dva mesiace.
PETRA: Mami, chápeš, že sa to nedá urobiť za jeden deň.
MATKA: Dobre, ale dva mesiace je trochu veľa.
PETRA: Nie je to veľa, mami, ja potrebujem dostať dobrú známku. Zase mi budeš hovoriť, že mám zlé známky.
MATKA: Peťka, vieš dobre, že sa o teba bojím.
PETRA: Mami, číslo na Júliu máš, môžeš jej zavolať.
2. OBRAZ
MATKA: Je pol desiatej a ešte nie je doma.
OTEC: (Sleduje televíziu.) Určite príde. Poď, poď, poď, daj ho tam!
PETRA: (Vojde.) Ahojte.
MATKA: Vieš koľko je hodín, vieš koľko je hodín?! Mala si byť doma o deviatej!
OTEC: Nehuč, dívam sa na hokej!
PETRA: Prepáč, mami, zdržala som sa u Júlie.
MATKA: Mala si byť doma o deviatej. Vieš ako som sa o teba bála?
PETRA: Mami, vieš ako idú spoje do tohto zapadákova. Oci, kto hrá?
OTEC: Washington Capitals versus Pittsburgh. Washington vedie 2:0. Poď, poď, poď!
MATKA: Nechápem, prečo nemôžeš prísť načas domov.
PETRA: Lebo nechodia spoje, už som ti to povedala.
MATKA: To nie je žiadna výhovorka.
OTEC: Môžete sa ísť hádať inde?!
PETRA: Mami, tak prepáč.
MATKA: Máš pätnásť. Mala by si byť doma a nie sa flákať po meste. Vieš že sa o teba bojím.
OTEC: Prepána! Nemusíš robiť z toho takú vedu. Keby prišla o polnoci, tak nič nepoviem.
PETRA: Mami, prepáč, bolí ma hlava, idem si ľahnúť, dobrú noc.
MATKA: Dobrú.
OTEC: Dobrú noc, zlatko a dobre sa vyspi. Ideš, daj ho tam! (Petra odíde.) Bolo ti to treba? Zbytočne na ňu hučíš a potom sa len hádate.
MATKA: Lebo mi na nej záleží. Ale ty sa zaujímaš len o ten svoj posratý hokej!
OTEC: Dobre, dobre, nech je po tvojom. Ideš, ideš, daj ho tam!
3. OBRAZ
MATKA: Erik, Erik, Erik vstávaj! Erik! Vstávaj!
OTEC: Čo robíš, čo ma budíš, veď je len pol piatej?!
MATKA: Pozri, čo som našla. Prečítaj si to.
OTEC: (Číta.) „Čau, zlatko, dnes to bolo super, teším sa na teba.“ No a?
MATKA: No a?! Vieš koho to je mobil?! Tvojej drahej dcéry.
OTEC: No a čo?! Tak má frajera.
MATKA: Len čítaj ďalej!
OTEC: (Číta.) „Si úžasná, milujem ťa, túžim po tebe každú sekundu. Pá, zlato, tak zajtra, tvoj Michal.“ No a čo má byť?
MATKA: Vieš, kto je to ten Michal?!
OTEC: Kto?
MATKA: Michal Novosad, môj gynekológ.
OTEC: Odkiaľ to vieš?
MATKA: Mám jeho číslo.
OTEC: Aha. Takže moja dcéra chodí s tvojim gynekológom. To je super!
PETRA: (Vojde.) Dobré ráno!
OTEC: Dobré ráno, zlatko!
PETRA: Nevideli ste môj mobil?
OTEC: Ale áno, tu ho máš. Dala mi ho mama, že tam máš nejaké esemesky.
PETRA: Mami, vysvetlíš mi, čo to má znamenať?!
MATKA: Čo?
PETRA: Mami, vysvetlíš mi, čo si robila s mojim mobilom?!
OTEC: Našli sme tam akési esemesky od Michala.
PETRA: Mami, to je vrchol! Oci?!
OTEC: Ja neviem, ja som spal. Mama ma zobudila kvôli esemeskám.
PETRA: Mami, ty si si dovolila čítať moje esemesky?!
MATKA: Vieš koľko má rokov?
PETRA: Viem, dvadsaťšesť.
MATKA: Dva mesiace chodíš o jedenástej domov.
Petra: Ty sa nemáš právo starať do mojich osobných vecí!
MATKA: Akože by nie. Máš pätnásť, nie si plnoletá.
PETRA: Nechcete ma priviazať na reťaz?!
OTEC: Dievčatá idem do postele. Ešte mám dve hodiny spánku, tak prosím o pokoj. (Odíde.)
MATKA: Prečo, povedz mi prečo? Je od teba o jedenásť rokov starší.
PETRA: Mami, ty sa len stále zaujímaš o to, kde som bola, s kým som bola, ani sa ma nespýtaš, aký som mala deň.
MATKA: Prečo on, prečo práve on?! Nevieš si nájsť niekoho zo svojich vrstovníkov?
PETRA: Bola som na prehliadke. On bol na mňa taký milý. Pozval ma na kávu, veľa sme sa rozprávali, on je veľmi múdry. Moji vrstovníci sú veľmi hlúpi.
MATKA: Peťka, uvedom si, že je od teba o jedenásť rokov starší. Máš dojem, že to s tebou myslí vážne?
PETRA: Mami určite. Neboj sa, veď nemám trinásť.
MATKA: Veď práve, máš pätnásť, moja zlatá.
PETRA: Mami, prepáč, idem sa osprchovať a idem do školy. Čau.
MATKA: Budeš raňajkovať?
PETRA: Mami, nestíham, niečo si kúpim po ceste.
4. OBRAZ
MATKA: Ahoj, zlatko, ako bolo v škole?
PETRA: Prečo?
MATKA: No, chcela by som vedieť, ako si sa mala.
PETRA: Normálne, klasika, hodiny, prestávky…
MATKA: Nechceš jesť?
PETRA: Nie, nechcem, bola som na obede.
MATKA: Vieš, robila som to mäso, čo máš rada.
PETRA: Mami, nie som hladná, keď budem chcieť, tak si zoberiem.
MATKA: Ja som len chcela, že toto jedlo si mala tak veľmi rada…
PETRA: Mami, už nie som malá. Nemusíš sa o mňa starať ako o malé decko.
MATKA: Peťka, vieš ako ťa mám rada.
PETRA: Aj ja ťa mám rada, mami. (Sadne si, pauza.)
MATKA: Si v poriadku, nie je ti nič?
PETRA: Som unavená zo školy.
MATKA: Prepáč, keď na teba zvýšim hlas. Ja sa o teba bojím. Mám ťa veľmi rada.
PETRA: Vieš, mami, Michal sa so mnou rozišiel.
MATKA: To mi je ľúto.
PETRA: Mami, ja som mu verila, a on sa na mňa vykašľal. Neviem, čo mám robiť, mama.
MATKA: Peťka, to sa stáva. Mne môžeš vždy dôverovať. Máš mňa, máš otca, my sme stále s tebou.
PETRA: Mami, ja som taká sklamaná z neho.
MATKA: Neboj sa, časom to prejde. (Petra odbehne vedľa, vracia.) Si v poriadku?
PETRA: Mama, som v pohode, to nič.
MATKA: Isto?
PETRA: Hej.
MATKA: Naozaj nič ti nie je?
PETRA: Mami, prosím ťa, prestaň sa už do mňa starať! Čo ty o tom vieš?! Otec bol tvoj prvý a hneď ste sa aj zobrali. Čo ty vieš o mužoch.
MATKA: No, niečo viem.
PETRA: Mami! (Znova odbehne vracať, vráti sa.)
MATKA: Peťka, čo ti je, nie si chorá, nechceš nejaké lieky? Mala by si si ľahnúť.
PETRA: Ale veď, ty to nechápeš, mama, ja som asi tehotná!
MATKA: Ježiš Mária!
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: New Born Baby Vectors by Vecteezy
