OBSADENIE: 2 dievčatá
G: Vieš čo? Ja mám strašne rada školu.
H: Čože? Školu? Si v poriadku?
G: Áno, som. Aspoň dúfam.
H: A čo máš rada na škole? Teda ako budovu alebo vnútri, máme napríklad peknú telocvičňu alebo pekné nástenky…
G: Aj to, aj to, ale hlavne mám rada predmety, čo sa učíme. Napríklad slovenský jazyk, matematiku, prírodovedu, dejepis, geografiu a teším sa, keď budeme mať chémiu a fyziku. A tiež milujem angličtinu.
H: No a kedy to začalo, táto tvoja úchylka, veď prepáč, nie je normálne, aby žiačka piateho ročníka milovala všetky predmety. Ešte mi povedz, že sa doma päť hodín učíš.
G: Šesť, šesť hodín. Počúvaj, ale mňa to baví.
H: A čo chceš študovať, keď budeš veľká? Medicínu? Alebo jadrovú fyziku? To sú najťažšie odbory.
G: Áno, chcela by som byť neurochirurgička – operovať mozog, to ma láka.
H: Tak to ti gratulujem, na to ja nemám. Ja si vyberiem nejaký humanitný odbor. Niečo s kultúrou alebo umením, asi skúsim herectvo, hoci neviem či mám dosť talentu. Chcem sa prihlásiť do ZUŠ – ky, potom sa uvidí.
G: A vieš, že by som to chcela skúsiť aj ja. Aspoň zo srandy.
H: Herectvo?
G: Áno. Kedy sú skúšky?
H: Celý budúci týždeň. A vraj to nie je vôbec náročné, treba vedieť krátku báseň a hotovo. Vraj berú okrem hluchonemých každého. Vraj sa dá z každého vydolovať aký taký talent. Mama sa tam bola pýtať.
G: Super, tak pôjdeme spolu. Dobre?
H: Sedí vec. V škole sa dohodneme. Tak čau. A nepreháňaj to s tým učením.
G: Neboj. Čau.
