OBSAH: Hlavný hrdina našej hry Maťko chodí rád do špajze. Je tam veľa potravín, čerstvých alebo zaváraných. Vždy keď treba, tak niečo mame zo špajze prinesie. Špajzu už tak dôverne pozná, že sa tam vie orientovať aj potme. V jeden večer, keď ho mama pošle po cibule, Maťko začuje tajomný hlas a veľmi sa naľaká. Hlas sa predstaví ako Áron Makarón. Maťko povie mame, že v špajzi straší, ona ho však vysmeje: „Strašidlá sú len v rozprávkach“. Väčšie pochopenie nájde u otca a spolu s ním podnikne nočnú výpravu do špajze. Mama im však túto akciu prekazí a zavelí: „Všetci do postele!“ Maťko sa však nedá odbyť a o pol hodinu sa sám vyberie do špajze. Tentokrát sa to podarí a Maťko sa zoznámi s rôznymi potravinami, ktoré sa s nim rozprávajú. Na záver hry mama budí Maťka a ten sa čuduje: „Bol to sen, alebo sa to naozaj stalo?“
ROZSAH: 6 strán
OBSADENIE: 5 chlapcov, 2 dievčatá
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
Maťo
Otec
Mama
Áron Makarón
Džim Džem
Tibor Pór
Barbora Rebarbora
UKÁŽKA HRY
1.OBRAZ
MAŤO: Naša špajza je dosť veľká. Je omnoho väčšia, ako bežné špajze v paneláku, kde nemôžete ani predpažiť, aby ste do niečoho nenarazili. My bývame vo veľkom rodinnom dome a preto aj naša špajza je veľká. Môžete v nej pokojne rozpažiť a točiť sa, ba dokonca tancovať. Cez víkend, keď som doobeda doma, chodím do špajze dosť často. A chodím tam rád. Najmä keď mama niečo potrebuje.
MAMA: Maťko, dones mi zo špajze strúhanku.
MAŤO: Áno mami.
MAMA: Maťko, dones mi zo špajze olej.
MAŤO: Áno mami.
MAMA: Maťko, dones mi zo špajze dve vajíčka, ale nerozbi ich.
MAŤO: Bez obáv, mami. – Ale ozve sa aj ocino, keď pozerá v obývačke telku.
OTEC: Maťko, dones mi zo špajze jednu dvanástku. Je na spodnej poličke.
MAŤO: Áno oci, hneď to bude. – A donesiem. – Našu špajzu som poznal dokonale. Vedel som, kde je cukor, múka, zelenina, kde sú kompóty, kyslé uhorky, čalamáda a iné dobroty. Či už čerstvé alebo zavárané. Ustavičným chodením do špajze som sa tak vycvičil, že som veci, ktoré mama potrebovala na varenie, mohol zobrať z police aj poslepiačky. V tejto schopnosti som sa tak zdokonaľoval, že som vošiel do špajze potme, zavrel dvere a vyberal som z police veci, ktoré si mama pýtala. Bolo to zábavné a ja som sa takmer nikdy nepomýlil. Raz sa však stalo niečo podivné. Bol večer a mama pripravovala akúsi omáčku, ktorú sme mali mať na druhý deň na obed.
MAMA: Maťko!
MAŤO: Áno mami!
MAMA: Dones mi prosím zo špajze dve menšie cibule. Potrebujem ich do omáčky.
MAŤO: Áno, mami, hneď to bude. A išiel som do špajze. Vošiel som dovnútra, zavrel dvere a potme som hmatal po cibuli. Vybral som dve menšie a vtedy sa to stalo.
ÁRON: Kto si?
MAŤO: Čože?
ÁRON: Kto si?
MAŤO: Ja?
ÁRON: Ty. Prepáč, že sa pýtam, ale som tu prvý deň. Ešte včera som bol na regále v obchode. Tvoja mama ma kúpila, a som veľmi rád, lebo v samoške bola riadna nuda. Takže ty si…
MAŤO: Matej.
ÁRON: Ja som Áron. Áron Makarón. Niektorí ma volajú aj kolienko, no ja mám radšej pomenovanie makarón. Čiže: Áron Makarón. Som sedem vaječná cestovina, vhodná ako príloha k rôznym omáčkam, napríklad hubovej, alebo k perkeltu či paprikášu. Treba ma variť dvanásť minút a podávať krátko po uvarení a scedení. Je ti to jasné?
MAŤO: Áno, ja…
MAMA: Maťko, čo je s tou cibuľou?
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Ghost Vectors by Vecteezy
