OBSADENIE: 1 muž, 1 žena
ONA: (Sama.) Takže, raz, dva, tri. – Pozri sa, môj zlatý, nemá to význam, skončime to, dobre? – Nie, ináč. – Je koniec, definitívny koniec, snaž sa to pochopiť. – Nie. – Pochopila som, že sa musíme rozísť, áno rozísť. – To nie je zlé. Ešte raz. – Pochopila som…
ON: Ahoj.
ONA: Ahoj.
ON: Ako?
ONA: Dobre a ty?
ON: Ja dobre.
(Pauza.)
ON: Čo máš nové?
ONA: Ja nič a ty?
ON: Tiež nič.
(Pauza.)
ONA: Chcem ti niečo povedať.
ON: Aj ja ti chcem niečo povedať.
ONA: No tak povedz.
ON: Nie, najprv ty.
ONA: Nie, ty začni.
ON: Nie, ty.
ONA: Nie, ty.
ON: No tak dobre. – Chcem sa s tebou rozísť.
ONA: Čo, rozísť? To nemyslíš vážne! Ty sa opovažuješ povedať, že sa chceš rozísť?! Ty?!
ON: Ja.
ONA: Nie, môj zlatý, ja sa rozídem s tebou, aby si vedel. Tak.
ON: Nebuď smiešna. O čo ti ide?
ONA: Sám si smiešny.
ON: Aha, jasné.
(Pauza.)
ON: Krava.
ONA: Osol.
ON: Hysterka.
ONA: (Kričí.) Do hysteriek mi nadávať nebudeš.
(Pauza.)
ONA: Chudák.
ON: Chudera.
ONA: Zmizni.
ON: Ty zmizni.
ONA: Idem.
ON: Čau.
ONA: Čau.
(Pauza.)
ON: Čo máme na večeru?
ONA: Robila som sviečkovú.
(Nehýbu sa. Tma.)
