OBSAH: Anežka, 12-ročné dievča, býva u Perinbaby a pomáha jej snežiť. Perinbaba sleduje dianie na zemi pomocou čarovnej gule. Anežka v guli zbadá dievča v jej veku, ktoré je veľmi smutné. Volá sa Amélia. Amélii nedávno zomrela mama a jej otec sa znova oženil. A keďže je obchodník a veľa cestuje, Amélia je sama len s macochou a Dorou, ktoré ju trápia a urobili si z nej slúžku. Anežka sa vydá na zem, príde k Amélii, aby jej pomohla. Rýchlo sa skamarátia. Dora závidí Amélii, že má takú kamarátku a preto sa s macochou rozhodnú ju zahubiť. To sa im však nepodarí a práve ony v honbe za pokladom zahynú v močiari. Perinbaba čarovným kúzlom oživí Améliinu mamu a šťastná Amélia ide sláviť Vianoce so svojim otcom a mamou.
ROZSAH: 9 strán
OBSADENIE: 6 dievčat
ŽÁNER: rozprávka
OSOBY:
Perinbaba
Zubatá
Anežka
Amélia
Macocha
Dora
Deti (hlasy)
UKÁŽKA HRY
1.OBRAZ
DETI: Sneží, sneží, toľko snehu, sneží, poďte, urobíme si snehuliaka, sneží, sneží, poďme sa guľovať, sneží, hurá, sneží…
PERINBABA: Toľko radosti. Baví ma robiť deťom radosť. Keď riadne nasnežím, deti sú od radosti celé bez seba. A to ma teší. Ale som už dosť stará a niekedy nevládzem. Preto mám pomocníčku. Volá sa Anežka. A Anežka sneží miesto mňa. Anežka, už dosť, stačí.
ANEŽKA: Ešte trochu, Perinbabka. Urobíme poriadnu snehovú perinu. Nech majú deti radosť. Vyber svoju čarovnú guľu, Perinbabka. Chcem sa pozrieť ako sa deti tešia.
PERINBABA: Áno, pozri, deti sa tešia z tejto našej snehovej nádielky. Všetky okrem jednej. Vidíš, aká je smutná, vôbec sa neraduje.
ANEŽKA: Kto je to?
PERINBABA: Volá sa Amélia a jej mama je veľmi chorá. Nebude už dlho žiť. Pozri, vidíš, zubatá si už brúsi kosu.
ANEŽKA: Choď preč, zubatá, choď preč, zmizni!
ZUBATÁ: Dnes sa mi nedarí. Dnes nikto neumiera. Ale zajtra…
PERINBABA: Zajtra Améliina mama zomrie.
ANEŽKA: A nedá sa niečo urobiť, Perinbabka? Veď Zubatá je tvoja sestra. Skús jej dohovoriť, alebo rozkázať.
PERINBABA: Obávam sa, Anežka, že je to nemožné. Každá máme svoje povinnosti. Ja robím sneh, ona kosí ľudí. Ale skúsim. Sestra Zubatá, túto nie, choď inde.
ZUBATÁ: To nie, pôjdem aj inde. Ale tu mám povinnosť. Nedá sa nič robiť, Perinbaba. Je už dlho chorá. Povinnosť je povinnosť. Zajtra si pre ňu prídem. Je mi ľúto. Cha, cha.
2.OBRAZ
AMÉLIA: Mamička, chýbaš mi, tak strašne mi chýbaš. Už prešli tri mesiace, čo si ma opustila a stále cítim v srdci veľkú bolesť. A môj ocko sa znova oženil. Do domu prišla macocha so svojou dcérou Dorou.
DORA: (Vojde.) Á, ty si tu? A čo tu robíš? Nemáš čo robiť? My ideme s mamou do mesta nakupovať. Nechceš ísť s nami? Nemusíš ísť s nami, ak nechceš. Niečo ti kúpim, chceš?
MACOCHA: (Mimo scény.) Dorka, Dorinka! Tu si. Koč je pripravený, musíme sa ponáhľať. A ty čo stojíš nemehlo?! Pozametala si dvor?
AMÉLIA: Ešte nie, mama.
MACOCHA: No to som si mohla myslieť. Pakuj sa okamžite! Keď sa vrátime, nech je to hotové, rozumeno?!
AMÉLIA: Áno, mama.
MACOCHA: No poď, Dorinka, ideme.
3.OBRAZ
ANEŽKA: Chudera, nikto sa jej nezastane. A čo jej otec?
PERINBABA: Ten je viacej na cestách ako doma. Je obchodník. Veľa cestuje. Často je aj tri mesiace mimo domu.
ANEŽKA: A čo jej kamarátky? Ani tie sa jej nezastanú?
PERINBABA: Amélia nemá žiadne kamarátky. Kým žila jej mama, tak chodila do školy a mala spolužiačky. Teraz jej ale macocha všetko zatrhla. Nielenže nechodí do školy, ale ani von. Celé dni je zavretá doma a musí upratovať a robiť všelijaké iné domáce práce. Macocha s Dorou si z nej urobili slúžku.
ANEŽKA: Ale to je strašné. Nemohli by sme jej nejako pomôcť? Trochu ju rozveseliť.
PERINBABA: Ja ju môžem potešiť iba snehovými vločkami. Ale možno ty by si mohla…
ANEŽKA: Myslíš ako, že by som mohla ísť za ňou a byť jej kamarátkou? To by bolo super. Ale ako sa dostanem na zem?
PERINBABA: Veľmi jednoducho, počúvaj.
4.OBRAZ
DORA: Mama, Amélia sa nechce so mnou hrať.
MACOCHA: No to je drzé dievčisko. Povedz jej, že jej okamžite rozkazujem, aby sa s tebou hrala. A na čo ste sa hrali?
DORA: Chcela som sa hrať na slúžku a pani. Ja som mala byť pani a Amélia slúžka. Mala som to mama, celkom vtipne vymyslené. Slúžka bola lenivá, nechcela nič robiť, a preto ju pani stále bila.
MACOCHA: No to je pekné.
DORA: Áno, mama. Lenže Amélia povedala, že ona chce byť pani a ja slúžka. Predstav si to mama.
MACOCHA: No to je vrchol. Ta Amélia si riadne dovoľuje. Hraj sa s niekym iným.
DORA: Ale s kým? Žiadne dievčatá, čo bývajú na našej ulici, sa nechcú so mnou hrať. Posmievajú sa mi a hovoria, že som pyšná.
MACOCHA: No to sú ale hlúpe dievčatá. Vieš čo, vykašli sa na ne. Hraj sa sama s bábikami.
DORA: Dobre mama.
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Snow Vectors by Vecteezy
