OBSADENIE: 2 dievčatá
A: Dani.
B: No?
A: Ale nič. (Pauza.) Dani.
B: No?
A: Ale nič. (Pauza.) Dani.
B: No?
A: Naši sú hrozní.
B: No.
A: Oni si myslia, že, ja neviem.
B: Ja mám to isté doma. Hento nesmieš, tamto nesmieš, hento musíš, tamto musíš, stále dokola.
A: No, presne. Ale keby aspoň…
B: Čo?
A: Ale nič, škoda hovoriť.
B: No, už aby sme boli dospelé.
A: To hej. Teda ja keď budem mať deti, ja…
B: Čo?
A: Ale nič.
B: Ale ja ti rozumiem. Ja to vnímam presne ako ty, naozaj.
A: Ja viem, veď sme najlepšie kamarátky. (Pauza.) Dani.
B: No?
A: Ale je teplo, čo?
B: Ti poviem.
A: Pozri tam.
B: Kde?
A: Tam, pri tom stánku.
B: Hm. Ten v tých modrých plavkách?
A: No.
B: Ujde. (Pauza.)
A: A doma stále počúvam: Ešte máš čas na somariny, presne tak to povie moja mama, že somariny, somariny.
B: Presne. (Pauza.) Nenatreš mi chrbát?
A: Jasné, ukáž.
B: Poriadne to rozotri, dík. (Pauza.) Teda keby si tu nebola, ja skapem od nudy.
A: Presne, ja to isté. Nejdeme do vody?
B: Vieš čo, o chvíľu. Teraz si ma natrela.
A: Aha, no. (Pauza.) Ale tí dospelí sú hrozní, čo.
B: No.
