WC story

OBSAH: Opäť jedna minihra s happyendom. WC story je ozajstný príbeh lásky zo staničných záchodov. Sidónia Krnáčová, mohli by sme ju ľudovo nazvať hajzeľbaba, je veľmi prostoreká a zhovorčivá staršia pani. Má rada svoju prácu a má rada aj ľudí, hoci na nich niekedy aj prísne zagáni a zaziape. Rada sa rozpráva so zákazníkmi a tému nikdy dlho nehľadá. Hovorí o všetkom. Hoci je to jednoduchá žena, bez vyššieho vzdelania, má veľké životné skúsenosti a fantáziu. Ale podstatné je, že má humor a životný entuziazmus. To znamená chuť žiť, robiť a milovať. Sidónia má partnera. Volá sa Jožo Mičech, je dôchodca a robí esbeeskára. Ich vzťah nie je samozrejme už nejaké „love story“ ale svojim spôsobom sa majú radi. Jedného dňa Jožo zavolá Side, že ju opúšťa kvôli inej žene. Sida to s bolesťou príjme. Uplynie nejaký čas. Zrazu je všetko nové. Zmenil sa interiér záchodov, zmenila sa Sida, je veselá, omladla, začala sa učiť angličtinu… A do tejto atmosféry prichádza Jožo s kyticou červených ruží a žiada Sidu o ruku.

ROZSAH: 6 a pol strany

OBSADENIE: 1 muž, 1 žena

ŽÁNER: komédia

OSOBY:
ŽENA
JOŽO

Scéna je jednoduchá. Tvorí ju stolík, dve stoličky, zrkadlo, rôzne nápisy, kalendár, plagát ap.

UKÁŽKA HRY

1. OBRAZ
Znie jemná husľová hudba. Po chvíli sa ozve spláchnutie záchoda. Po ďaľšej chvíli prejde pomaly po scéne zľava doprava staršia žena, môže si niečo mrmlať. Žena má oblečený modrý plášť, na rukách má gumené rukavice. V ľavej ruke drží plastové vedro, v pravej kefu na čistenie záchoda. Žena zájde vpravo. Opäť sa ozve spláchnutie. Do toho počuť hlas ženy, ktorá akoby sa rozčuľovala. Opäť sa zjaví na scéne a ide vľavo. Toto sa zopakuje zo tri razy. Napokon žena zostane na scéne sadne si na stoličku, dá si dole rukavice, hodí ich do vedra aj s kefou a vedro zasunie nohou pod stôl. Žena sa postaví ide vpravo, počuť zvuk tečúcej vody, opäť sa vráti na scénu, pričom si utiera ruky do uteráka. Uterák prevesí cez operadlo druhej stoličky. Sadne si, vezme Slovenku a začne čítať. Listuje.

2. OBRAZ
ŽENA: Žena roka. No to ja nikdy nebudem. Sidónia Krnáčová, pracovníčka staničných záchodov, ako žena roka. (Prestane čítať, zahľadí sa dopredu.) No dvadsať, nevidíte, mladý pánko. Taký veľký a nevie čítať. Však to tu máte jasne napísané, to prečíta aj analfabet. Malá potreba dvadsať centov, veľká potreba štyridsať centov. Tu si priplácate za väčší objem a za papier. No nekukajte na mňa, ja som si to nevymyslela, na to sú normy. No a kuká na mňa ako môj škrečok Ernest. Ten tiež tak niekedy kuká tými svojimi očičkami. Tak ako, mladý pánko, malá alebo veľká? Že neviete? A kto to má vedieť vážený, ja či kto. Už ste dosť veľký, aby ste to vedeli. Počúvajte, môj milý, tu je takáto miska, do ktorej sa hádžu mince. Dvadsať centov alebo štyridsať podľa toho, či chcete ísť na malú alebo na veľkú. Á, tak vy nemáte peniaze. No ale ja zato nemôžem. Tak nech sa páči čelom vzad a prosím hen do kríkov. Á, tak vy máte peniaze, len nemáte drobné, to je iná vec, však ukážte, ja vám vydám. Čo? Dvesto?! Vážený, takú bankovku som ja ešte ani nevidela, z tej vám ja nevydám. Ide si na záchod s dvesto eurami, to sú pomery. Nič, nič som nevravela, nemusíte sa hneď urážať. Ale čo teraz, ako to vyriešime? No, už to mám vážený. Ja to za vás zaplatím, taký budem grand, no vidíte. Ale nie, naozaj, nerobím si srandu, ja mám iné starosti ako si z niekoho uťahovať. Nie, nemusíte mi tie peniaze posielať, dnes to máte grátis. Sida to za vás zatiahne a vy ma nabudúce pozvete na pol deci alebo na malé pivo. Nie, kdeže, až po pracovnej dobe. V práci sa nepije, zato by som letela. A čo by som potom robila. Viete aký je problém si dnes nájsť prácu a ja som neštudovala zrovna na univerzite. Vždy som bola úradníčka. Aj keď mnohí z tých univerzít vedia také isté prd ako my obyčajní ľudia. Ja sa za svoju prácu nehanbím. Veď ako sa hovorí, sedliak či kráľ, každý tam ísť musí. Nie, teraz nemyslím druhý svet aj keď o tom to platí tiež. Myslela som hajzel, teda pardón, WC alebo toaleta, ale my, ľudia z brandže, hovoríme jednoducho hajzel. To pochopí každý Slovák. Ale v Paríži je to toaleta, merci boku. Ja nemusím cestovať, aj keď nie že by som nechcela. Najďalej som bola v Prahe. Tak jsem byla na tých toaletách v metru, vole, jsem byla, ale voni, voni jsou – úplne rovnaké ako naše hajzle na Slovensku. Nemecké záchody, to je iná vec. Ja naturlich, ich wais, danke šén auf widersén. No ale tam som nebola, len som počula – vypulírované to tam majú, to sú Nemci, perfektní vo všetkom. Na tých hajzloch môžete jesť. Kdeže Nemci, tých nedobehneme nikdy. Tak veru, mala som tu už všelijakých návštevníkov, naposledy až z Nového Zélandu. Jeden začal na mňa niečo po anglicky a ja že „ver ár jú from?“. A on že je z Nového Zélandu. A tam moje jazykové znalosti skončili. Teda ja som nerozumela čo povedal a on asi nerozumel mne, ale na kufri mal nálepku Ňjú Zéland. Tak, Nový Zéland, a jeho hovno smrdí rovnako ako to naše.
No, dobre sa mi s vami rozpráva, mladý pán a odkiaľ ste, ak sa smiem spýtať? Á, z Bratislavy, som si myslela podľa toho prízvuku a čo nového v našom hlavnom meste, ako sa má Fico? Ale nie nie, ja len srandujem, tu sa nepolitizuje, tu ste na neutrálnej pôde, tu sa na všetko len sere, ha, ha. No a teda ste z tej Bratislavy a idete – až do Košíc, to máte ešte polovicu cesty pred sebou. A čo idete do Košíc? Á, služobne, som si myslela. Škoda že nemáte viacej času, by ste si pozreli naše mesto. Máme v centre tri obchoďáky, no naozaj. A v tých dvoch nových sú aj záchody zadarmo. A majú tam takú mašinku, čo vám osuší ruky za desať sekúnd, naozaj, neklamem, môžte sa ísť presvedčiť, vlastne nemôžte, keď vám to za desať minút ide. Počúvajte, mladý pán, ak budem taká smelá, prečo ste nepoužili záchod vo vlaku, mali by ste po probléme. Aha, prieskum, rozumiem, vlastne nerozumiem, vy, vy ste kontrola, prepána, dúfam, že som neurobila niečo zlé, alebo nepovedala, prepánajána… Ja sa volám Sidónia Krnáčová. Teší ma. Nebojte sa, ruky mám čisté, som si ich umyla. A, nie ste kontrola, to mi odľahlo. No a v čom spočíva ten prieskum, že som taká smelá? Aha, čistota, hygiena, európske normy, fíha. Tak už aj o nás sa zaujímajú v Bruseli, hm. No, tak čo sa týka čistoty, myslím, že budete spokojný. Dvakrát za deň to tu cugrund vypucujem, vyčistím – Savo, Fixinela, chloramin atď. A v každej kabínke je kefa. Samoobsluha, rozumiete. Ale niektorí turisti sú fajnoví, tak to musím urobiť ja za nich, chápete. No a čo sa týka smradu, myslím, že to je v norme. Ani muchy tu moc nelietajú. (Zaháňa sa.) Nebudete si to tu aj fotiť? Áno a chcete aj mňa, som trochu neupravená. Á, len interiér, dobre. Môžem si sadnúť? Trochu si zajem bagety ak dovolíte. No ináč ma táto robota celkom baví, som v kontakte s ľuďmi, chodí sem hocikto, záchody sú verejné, mužské a ženské, stačí zaplatiť. Niekedy som tu ako policajt. Platí sa vopred, na to je predpis a potom vám tu vbehne pankáč, na hlave oranžovo – zelený kohút, kožená vybíjaná bunda, a ja že platiť vážený a on že „až po fotbale babi“. Ja ti dám babi, sopliak jeden. Veru mne nikto neufrnkne. Ak sa ti nepáči, tak prosím do Mirage, tam ti to aj ruky vysuší a zadarmo, zzzzz. (Zazvoní mobil.) Prepáčte, to je môj Jožo. Robí esbeeskára v Tesku.- No rýchlo Jožko, nemám moc času, no dobre, dones mi tej šošovice, no ahoj. – Niekedy mi nosí večeru keď ťahám dvanástku. Je veľmi milý. Viete bývame spolu ale nie sme manželia. (Postaví sa.) Tak už vám to asi pôjde. Radšej choďte, aby ste nezmeškali. Tak zase niekedy dovidenia. Až raz pôjdete zase do Košíc. Majte sa. – Veľmi milý človek a inteligentný, na úrovni. (Pauza, tma, hudba.)

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *