OBSADENIE: 2 dievčatá
ŠIESTA: Ako, vlastne prečo, teda, vôbec, prečo som tu? Ako som sa sem dostala? Ha, zvláštne.
SIEDMA: Toto je sen. Všetko čo tu vidíš v skutočnosti neexistuje, vlastne, aby som bola presná, existuje, ale iba ako sen.
ŠIESTA: Hm. Chápem, sen. Väčšinou keď snívam, tak si neuvedomujem že snívam. Prežívam to všetko ako skutočnosť, realitu. To je na snoch úžasné, že im veríme, či?
SIEDMA: No, áno, v podstate áno. Ale to sa týka bežných, každodenných snov, preto ľudia na ne tak často a rýchlo zabúdajú. Preto, keď sa zobudia zo sna, po takých 20 sekundách si už na nič nepamätajú, iba občas.
ŠIESTA: Áno, aj mne sa to stáva.
SIEDMA: No vidíš. Ale sen, ktorý teraz snívaš, je iný. Tento sen si budeš pamätať aj keď sa zobudíš.
ŠIESTA: A o čom je tento môj sen?
SIEDMA: O čom? O čom chceš. Je to na tebe, vyber si.
ŠIESTA: No, ja neviem. A musím?
SIEDMA: Opakujem, je to na tebe, vytvor si svoj vlastný sen. Len do toho.
ŠIESTA: No, ja neviem, takto zrazu, je veľa vecí.
SIEDMA: Neboj sa, máš čas.
ŠIESTA: Veď práve, že sa trochu bojím.
SIEDMA: Prečo?
ŠIESTA: Mám strach, že to bude zlý sen a ty si sama hovorila, že si ho budem pamätať.
SIEDMA: Áno.
ŠIESTA: No, ak by sa dalo, tak ja by som to radšej nechala tak. Môžem?
SIEDMA: Môžeš. Škoda.
