Made in chin – chin

OBSAH: Hra Made in chin – chin je voľnou adaptáciou známej rozprávky Ľudmily Podjavorinskej Čin Čin. Hra si berie z tejto rozprávky základnú kostru, príbeh a niektoré veršované pasáže, narába s nimi však veľmi slobodne a deromantizujúco. Nechýbajú prvky frašky, grotesky ba až absurdity, či v divadle známy prvok odcudzenia. Ústrednou postavou je režisér a impresário v jednej osobe, ktorý sa snaží s hereckou skupinou zinscenovať veľkolepé divadlo. Vo svojom úsilí bojuje s mnohými prekážkami ako sú netalentovaní herci, odpor okolia, či vlastná neschopnosť. Niekedy sa on sám stáva postavou príbehu, takže nevieme, či je to realita alebo hraná ilúzia. Hlavná postava hry, Čimo, je zo začiatku vykreslený ako lenivec a povaľač, ktorý akýmsi zázrakom v boxerskom súboji vyhrá nad svojim sokom Čvirikom, čím si získa ruku krásnej Činky. Jeho neistota sa však ukáže aj pri samotnom svadobnom obrade, kde sa svojej matke zdôverí, že sa nechce ženiť. Svadba sa však už nedá zrušiť. Po svadobnej hostine Činka Čimovi oznámi, že sa chce rozviesť, lebo Čimo je neschopný. Čimo, na radu starej cigánky, odíde do lesa, na opustené miesto a tam sa snaží nájsť mnohé odpovede. Keď sa po troch dňoch vráti domov, Činka ho natešená privíta aj s kopou malých detí. Z Čima sa stal šťastný otec. Šťastie však netrvalo dlho a Čimo sa stáva obeťou atentátu. Páchateľom je Čvirik, ktorý na Čimovom pohrebe vyznáva lásku Činke. Na záver hry sa snaží režisér objasniť filozofické súvislosti umenia a divadla, respektíve svojej hry, jeden z hercov ho však zastrelí. Filozofujúci režisér pomaly skonáva.

ROZSAH: 14 strán

OBSADENIE: 6 mužov, 9 žien

ŽÁNER: tragifraška, hra pre mládež

OSOBY:
REŽISÉR
ČIMO
ČIMOVA MATKA
ČIMOV OTEC
ČINKA
ČINKINA MATKA
ČINKIN OTEC
ČVIRIK
VYVOLÁVAČ
UPRATOVAČKA
CIGÁNKA
STUDŇA
ČEREŠŇA
FRAJERKA
HLAS
HLAS1
LÍZA
FUNEBRÁCI
SPEVÁCI
BÁBÄTKÁ

Poznámka: Niektorí herci môžu hrať viacero postáv.

UKÁŽKA HRY

1. OBRAZ
REŽISÉR: Uvedom si jedno – dramatický text je ako perla. Nesmieš s nim hazardovať. Musíš sa s nim pohrať, poláskať. Viem že nehráme žiadneho Shakespeara, ale o to viac sa musíš snažiť. Pochop, že jediné čo ťa musí viesť, je vnútorný pocit. Text musíš maximálne precítiť, vychutnať, pohrať sa s nim na jazyku, ako hovorí veľký Hamlet. „Ale ak ho odmeliete, bude ma mrzieť, že som svoje verše nedal odrapotať obecnému bubeníkovi.““Tak, to je všetko, len do toho, drž sa a daj do toho maximum, poďme, počúvam. (Pauza. Herec Čimo sa pripravuje.) No, len do toho. Tak spusť.
ČIMO: (Nevýrazne, melancholicky.) Čim čarara, čim, čim, čim, mama ja sa ožením.
REŽISÉR: (Hľadá slová.) Manifick! Manifick! Strašné, otrasné, odporné! Vnútorný pocit, hovoril som vnútorný pocit! Poďme, ešte raz, tri štyri a do toho, neboj sa, odvahu!
ČIMO: (Rovnako nevýrazne.) Čim čarara čim čim čim, mama ja sa ožením.
REŽISÉR: Bože, za čo ma trestáš, nebesá, ja sa zbláznim! Už to mám, vieš čo, postav sa, to bude lepšie, energia bude lepšie prúdiť, bude to famózne, už to vidím, famózne, poďme!
ČIMO: (Rovnako nevýrazne.) Čim čarara čim čim čim, mama ja sa ožením.
REŽISÉR: Chceš ma zabiť? No tak prosím, len do toho, znič ma, znič! Do Národného ma volali, do Národného, ale tu?…(Padá na kolená.) Roky driny, všetko je preč, preč – ilúzia, bezbrehá ilúzia… Choď preč, zmizni, už ťa nechcem nikdy vidieť! Prehral som, to je koniec, absolútny koniec, zmizni, no tak zmizni už! (Čimo odíde. Režisér pomaly vstáva.) Ja som sa zbláznil, zbláznil som sa, to je koniec, koniec všetkého, moja smrť, smrť, nič viac. (Hudba, režisér odchádza, tma.)

2. OBRAZ
(Prázdna scéna. Prichádzajú po jednom speváci. Posledný prichádza dirigent, začína dirigovať. Speváci spievajú „Aleluja“. Pred skončením popevku zrazu prichádza na scénu režisér. Speváci prestanú spievať.)
REŽISÉR: Stop, stop, stop! Dámy a páni, vážené publikum, dovoľte aby som sa predstavil. Som mister prinčipale! O prima tuto, e perikolozo spordžersi, a more mio, tuti fruti, italiano! Dámy a páni, vážené publikum, naša kočovná divadelná spoločnosť si vás dovoľuje pozvať… (Zarazí sa.) si vás dovoľuje pozvať… (Hľadá po vačkoch.)
1.SPEVÁK: To je drzosť!
REŽISÉR: Hneď to bude.
2.SPEVÁK: Opovážlivosť!
REŽISÉR: Uno momento.
3.SPEVÁK: Nehoráznosť!
REŽISÉR: Len pokoj, pokoj.
4.SPEVÁK: Škandál!
REŽISÉR: Len chvíľočku.
5.SPEVÁK: Lotor!
6.SPEVÁK: Lump!
7.SPEVÁK: Sviniar!
8.SPEVÁK: Gauner ožratý!
1.SPEVÁK: Hnusný vagabund!
2.SPEVÁK: Všivák mizerný!
3.SPEVÁK: Skaderuka – skadenoha!
4.SPEVÁK: Darebák!
(Speváci sa vrhnú na režiséra a začnú ho biť. Počuť výkriky „na“, „tu máš“, „dajme mu“, ale aj výkriky režiséra „pomóc, nechajte ma“. Režisér leží bezmocne na zemi a speváci pomaly odchádzajú s vetami „poďme na pivo, poďme“.)
REŽISÉR: (Pomaly vstáva.) Prvý pokus nevyšiel, ale ja sa nevzdám. (Odchádza.) Nevzdám sa! (Tma, hudba.)

3.OBRAZ
(Znie hudba. Na scéne je režisér a herečka – Čimova matka. Režisér s papiermi v ruke veľkými gestami vysvetľuje. Napokon odchádza do zákulisia, ale jeho ruky vidíme stále. Hudba stíchne.)
ČIMOVA MATKA: (Neisto.) Vstávaj Čimo, hore sa, tata ide do lesa! (Pohľad za režisérom, krok doľava.) Vstávaj Čimo, hore sa, tata ide do lesa! (Pohľad a krok.) Vstávaj Čimo, hore sa, tata ide do lesa!
(Hudba. Na scénu vychádza režisér. Je rozčúlený, s papiermi vysvetľuje. Keď dovysvetľuje, odchádza. Hudba stíchne.)
ČIMOVA MATKA: Vstávaj Čimo hore sa, tata ide do lesa. Ta s ním pôjdeš, do horičky, dám ti žitka do kapsičky. Naučíš sa čo on zná a čo vrabčiak vedieť má. (Krátky pohľad za režisérom. Zľava vychádza Čimo, je rozospatý. Do zákulisia.) Stoličku, stoličku!
HEREČKA: (Prináša stoličku.) Ja tu nie som, ja tu nie som. (Odchádza späť. Čimo si sadá.)
ČIMO: Nech si ide nech si kde chce, spal by ešte, mne sa nechce. Však čo nájde po lese, nech mi domov donesie.
ČIMOVA MATKA: (Škrtí ho.) Ach ty spachtoš nevšímavý. Mládenec, ľa silný zdravý, to by bola pekná česť, na piecku ti nosiť jesť. Od svitu už všetci vtáci na love sú, abo v práci… (Čimo na zemi, matka si sadne a unavene sa utrie.) Sused Čvirik v poskoku, ľaľa, s krásnou Čin – Čin kúpe sa už v potoku.
ČIMO: Čvirik s Činkou? – bude hádka! To je moja kamarátka. Počkaj, Čvirik, ja ti dám, za uši ťa vyťahám! (Postaví sa a odíde. Matka odíde za ním. Na scénu prichádzajú tri herečky.)
1.HEREČKA: Skočil z pece nezaveľa,
2.HEREČKA: Letí k vode ani strela.
3.HEREČKA: Len do bitky, boja, ach,
SPOLU: Ľudia moji to je strach. (Odchádzajú, tma, hudba.)

4.OBRAZ
VYVOLÁVAČ: Dámy a páni, nech sa páči, môžete uzatvárať stávky, kurz je jedna ku desať.
ČINKA: Prosím si jednu stávku na Čima.
1.HLAS: Teplé párky, teplé párky!
2.HLAS: Pivo, klobása, pivo, klobása! (Prichádzajú diváci.)
REŽISÉR: Dobrý večer, dámy a páni, vážené publikum, dovoľte aby som vás privítal na v poradí už 66. šampionáte borcov v ťažkej váhe. Uvidíte strhujúci súboj dvoch boxerských gigantov v tej najťažšej váhovej kategórii. Ale poďme si ich predstaviť, tu sú, v skvelej forme prichádza v modrých trenírkach Čvirik, prosím potlesk. A ako druhý prichádza vyzývateľ v červených trenírkach Čimo, takisto v skvelej forme, prosím potlesk.
ČIMOVA MATKA: To je môj syn, to je môj syn. Určite to vyhrá.
REŽISÉR: Tak a nebudeme ďalej zdržiavať. Dúfam že stávky máte uzavreté. Prajem vám veľa šťastia. Ring voľný.
ČINKA: Vyhral, on vyhral!
ČIMOVA MATKA: Vedela som že to vyhrá, ja som to vedela. Ty môj malý hrdina. (Plač od dojatia a odíde.)
ČIMO: (Sedí na stoličke, Činke.) Vieš, trochu ma kole v boku.
ČINKA: Aj ranu máš tu pri oku.
ČIMO: Nič to že mi puchne nos.
ČINKA: Ty si víťaz – ty si kos… Vidíš, taká hrozná hádka a to pre mňa.
ČIMO: (Vstane a chytí Činku za ruky.) Ty si moja kamarátka, ja ťa pojmem za ženu. (Tma, hudba.)

5. OBRAZ
UPRATOVAČKA: (Počas monológu upratovačky, herci sa ponevierajú vzadu. Niekto fajčí, niekto sa líči, niekto sa posilňuje desiatou ap. Režisér chodí medzi nimi a povzbudzuje ich. Je žoviálny. Všetkých potľapkáva. Upratovačka hovorí s bratislavským akcentom.) Jaj, dofrasa aj s vedrom. Juj, juj, to je smetia, jeden zápas, toľko smetia. Eňa, Eňa, očúvaj ma Eňa, počúvaš ma, počuj, ty koky, to bola výhra, ten milión. Ale taká devenka nejaká to vyhrá, no vieš čo. Ja keby som vyhrala, tak to by si sa čudovala, čo by som s ním spravila. Jáj, tak najskôr by som predala svoj byt a to by som zinkasovala aspoň takých…
REŽISÉR: Dobre, dobre, len už choďte.
UPRATOVAČKA: Ešte môžem niečo…
REŽISÉR: Nič. Choďte!
UPRATOVAČKA: Ale… Ty, očúvaj, Eňa!
REŽISÉR: Vypadnite!
UPRATOVAČKA: Keď mne sa to páči.
REŽISÉR: Von!
UPRATOVAČKA: Dobre, dobre… A honorár?!
REŽISÉR: Ja ti dám honorár! (Vyhodí ju zo scény.)
UPRATOVAČKA: (Za scénou.) Jáj, jáj, budem sa sťažovať.
REŽISÉR: Môžeš. Chátra jedna! (Kývne vpravo.) Poďme. (Odíde.)

6. OBRAZ
(Na scéne sú dve stoličky.)
CIGÁNKA: (Prichádza s taškou plnou fliaš, kričí.) Jáj, ja neštastná, ja chudera, jáj, jáj, čo len so mnou bude, čo len so mnou bude. So keres, činge čalava. Ja mu vyprávam, Dežo davaj love a on do krčmy a príde domov spitý – svina ožratá. A čo moje deti – 7 pankhartov, sedem, sirôtky moje nešťastné a len by jedli a jedli, ale dyk, ja nemám love, naozaj nemám. Čo sa mám obesiť? Čosi berem na invalidnom, ale to je ništ. A kšefty žádne, žádne kšefty, zlá doba, veru zlá, aspon si cigaretku zapálim, no čo mám robit, upre mange, jáj, jáj, ale je dobrá… (Začne kašlať, ide okolo Činka.) Slečinka, slečinka počkajte, pojte sem, nebojte sa, šak ja vás nezjem. Tu si hačnite, ták. Slečinka ja vám vyveštím z ruky. Dobre? Ukážte rúčku, jáj aká pekná rúčka, jako z hodvábu. Tak a ideme na to. Vidím, vidím, ništ nevidím, zase som si nevzala okuláre. Dajte bližšie tú rúčku, tak. Vidím, že vás čaká v živote veľké šťastie. To hovorí táto čára, to je čára života a vy ju máte dlhú. Ale prídu aj starosti, rodinné nezhody, to sú tieto dve malé čárky, vidíte? No a ďalej tu vidím, vidím…
ČINKA: Pani veštica…
CIGÁNKA: No čo moja?
ČINKA: Viete, ja sa budem asi čoskoro vydávať a chcela by som vedieť, či som si dobre vybrala.
CIGÁNKA: Chápem, rozumiem a ktože je ten šťastlivec? – Stop, ticho, nič mi nehovorte. Moment. Povedzte to do tejto zázračnej fľaše. – Hotovo?
ČINKA: Hotovo.
CIGÁNKA: Tak, fľašu si možte nechať, dajte si ju na nočný stolík. Pojte sem bližšie. (Činke do ucha.) Dostanem 20eur.
ČINKA: Čo? 20? Ale toľko nemám.
CIGÁNKA: Jáj, jáj, ach ja nešťastná, ja chudera, čo ja si len počnem a čo tie moje deti, nebožátka, sirôtky, ja nešťastná – patnást.
ČINKA: 8
CIGÁNKA: 10
ČINKA: 7
CIGÁNKA: Sedí, berem, len mi to nedajte v centoch lebo sa odbachnem.
ČINKA: (Vyberá peniaze.) Viete čo, ale ja mám len päť.
CIGÁNKA: Ech, bodaj ta stislo, no dajte. Dakujem úctivo, spánombohom slečinka a vela štastia v manželstve. Jáj, sirôtky moje…(Odíde. Činka sedí a obzerá si dlaň. Tma, hudba.)

7. OBRAZ
(Znie hudba. Na scéne sú dve stoličky, na nich sedia Čimo a Činka. Okolo nich z jednej a druhej strany sú ich rodičia, družbovia a družice. Všetci stoja v sošnej póze bez pohnutia. Na javisko výjdu režisér a herečka. Upravujú figuríny. Nakoniec si podajú ruky a odídu. Hudba stíchne. Herci v tomto výstupe prednášajú text s prehnaným zápalom a gradáciou ale bez pohybu a giest.)
ČINKIN OTEC: Máte syna – ale čo? Iba také ledačo.
ČIMOVA MATKA: A vy dievku cifrulienku.
ČINKINA MATKA: Nič nerobil, čo je živý, ani ženu neuživí.
ČIMOV OTEC: Daj sa svete. – Zaveľa – takú paniu z kaštieľa.
ČINKINA MATKA: A váš vari zo zlata?
ČIMOVA MATKA: Večne chodí strapatá!
ČINKIN OTEC: Trhan, šklban, iba z misy!
ČIMOVA MATKA: Suknica jej večne visí!
ČINKINA MATKA: Hlupák! Nevie preriecť slova!
ČIMOV OTEC: A má oči ani sova!
ČINKIN OTEC: A on nohy ani sane, nech sa stane, čo sa stane, našu dievku nedostane!
(Výjde režisér, urobí gesto rukou. Herci opäť prednášajú predošlé texty ale tentoraz všetci, naraz, jeden cez druhého. Súčasne chodia po scéne a robia veľké gestá, deklamujú. Je to proste chaos. Jediný kto sa nehýbe je Čimo, Činka a režisér medzi nimi, ktorý sa spokojne usmieva. Režisér urobí gesto. Všetci stíchnu a postavia sa ako boli na začiatku. Režisér povzbudí Činku a po špičkách odíde. Činka sa postaví. Pauza.)
ČINKA: (Emotívne.) Nech je šklban, nech je, nech a vám všetkým na posmech. Vás je veľa – on je sám. Ja ho predsa rada mám. (Chvíľa ticha.)
VŠETCI: (Tlieskajú.) Bravó, výborne, sláva, nech žije! (Gratulácie.)
ČINKIN OTEC: Keď je už tak, nuž veru, nedbám, nech sa poberú. (Potlesk, tma, hudba.)

8. OBRAZ
(Prázdna scéna. Prichádzajú dve herečky. Postavia sa jedna vľavo druhá vpravo.)
1. HEREČKA: Som studňa.
2. HEREČKA: Som čerešňa. (Prichádzajú Čimova a Činkina matka. Držia sa pod pazuchy. Usmievajú sa.)
ČIMOVA MATKA: Studienočka, žením synka, daj vodičky miesto vínka. Všakver vodičky nám dáš a prídeš aj na sobáš?
STUDŇA: (Usmieva sa.) Vodičky by si chcela, vodičky čo – hovno dostaneš! Cha, cha, cha! (Čimova matka – hroziaci infarkt. Opľuje studňu. Idú k čerešni.)
ČINKINA MATKA: (Budí spiacu čerešňu.) Čerešnička, čin, čin, čin, vydávame dievku, Čin, jedináčku, krásnu Činku, daj čerešne na hostinku.
ČEREŠŇA: (Usmieva sa.) Čerešničky by si chcela, čerešničky čo – trhni si! (Hudba. Činkina matka inzultuje čerešňu kabelkou, pridá sa aj Čimova matka a studňa. Hrozná bitka, hrozná mela. Počuť výkriky: “na, tu máš, no počkaj, ja ti ukážem, ty potvora, ty hnusoba, au, nechaj ma…“ Na scénu pribieha režisér s píšťalkou, všetkých vyháňa. Tma, hudba.)

9. OBRAZ
(Prázdna scéna, počuť režiséra ako pospevuje svadobný pochod. Na scénu prichádza slávnostným krokom svadobný sprievod. Vpredu sú snúbenci – Čimo a Činka, za nimi rodičia a ostatní hostia. Prichádza režisér.)
REŽISÉR: Prosím prítomných aby povstali. (Odkašle si.) Milí snúbenci, vážení prítomní, milá smútiaca rodina. (Odkašle si.) Zišli sme sa tu v tejto slávnostnej chvíli, aby sme boli svedkami radostnej udalosti.
ČIMOVA MATKA: To je dojímavé, ja sa asi rozplačem.
ČINKINA MATKA: Len si poplačte svatka, len si poplačte.
REŽISÉR: A preto sa pýtam vás milý Čimo, beriete si tu prítomnú Činku za zákonitú manželku a budete ju milovať a chrániť v chudobe i v bohatstve, v chorobe i v zdraví, pokiaľ vás smrť nerozdelí? (Čimo odpadne. Všetci zhíknu.)
ČIMOVA MATKA: Jaj synáčik môj, čo sa ti stalo? Umrel, on umrel, môj synáčik. Ja nešťastná.
HEREČKA: Ale čo by umrel, iba zamdlel, preberte ho.
ČIMO: (Preberie sa.) Mama, ja sa nechcem ženiť.
ČIMOVA MATKA: Zbláznil si sa, Čimo? Teraz nemôžeš cúvnuť, to by bola hanba. Vstávaj k neveste. Pán poslanec, pokračujeme.
REŽISÉR: Takže ešte raz a naposledy: Čimo beriete si tu prítomnú Činku za zákonitú manželku, áno alebo nie? (Čimo mlčí.)
ČIMOVA MATKA: Ale berie si, čože by si nebral, synček prehovor.
REŽISÉR: Takže áno alebo nie?
ČIMO: Áno.
REŽISÉR: Výborne. A vy milá Činka, beriete si tu prítomného Čima za zákonitého manžela, budete ho milovať a tak ďalej, áno alebo nie?
ČINKA: (Radostne.) Áno.
REŽISÉR: No sláva. Týmto prehlasujem vaše manželstvo za právoplatne uzavreté. Čimo, môžete pobozkať nevestu. (Čimo a Činka sa idú pobozkať, v tom momente vtrhne na scénu herečka – frajerka, s veľkým bruchom.)
FRAJERKA: Čimo, ty zradca! Takto si zradil našu lásku! (Hodí Čimovi do tváre kyticu. Čimo spadne na zem. Činka tiež omdlie.)
ČIMOVA MATKA: Nemanželské dieťa, ja to neprežijem. (Zamdlie. Frajerka si prepichne brucho a so škodoradostným smiechom uteká preč.)
HEREČKA: Živió, živió, živió, živió, mnoga leta, mnoga leta, mnoga leta živió, mnoga leta, mnoga leta, mnoga leta živió, živió, živió, živió… (Ostatní sa pridajú.)
REŽISÉR: To je chaos, to sa mi páči, radšej zdúchnem, tma, hudba. (Tma, hudba.)

10. OBRAZ
REŽISÉR: (Prichádza.) Adádžo, adádžo, fortisimo, intermezo! Dámy a páni, vážené publikum, neľakajte sa, náš príbeh pokračuje, všetko sa šťastne skončilo. Bola svadba, svadba o akej nikto ani len nechyroval. Toho jedla a pitia, víno tieklo potokmi. Všetci sa tešili, radovali…
ČVIRIK: (Opitý.) Nech žije nevesta, nech žije nevesta! (Režisérovi dôverne.) Mohla byť moja, rozumiete, moja.
REŽISÉR: Len pokoj, mister Čvirik, len pokoj, choďte si oddýchnuť. (Zaznie slávnostná hudba. Na scénu vychádzajú postupne všetci herci. Volajú na slávu: „Nech žijú mladomanželia, sláva, hurá, nech žijú!“ Vytvoria špalier, stredom ktorého prichádzajú Čimo a Činka, držia sa za ruky. Všetci tlieskajú. Vpredu sa zastavia. Prvý im gratuluje režisér a postupne všetci ostatní. Po gratuláciách sa vytrácajú. Nakoniec zostane na scéne len Čimo a Činka. Chvíľa ticha.)
ČINKA: A teraz čo?
ČIMO: Teraz?
ČINKA: Teraz. Čo teraz?
ČIMO: Čo?
ČINKA: Čo čo?
ČIMO: Čo. Nič.
ČINKA: Nič?
ČIMO: Nič.
ČINKA: Aha. (Pauza.) Čimo, Čimo, istá vec, milý si, no nedbalec. (Pauza.) Chcem sa rozviesť. (Odíde.)
ČIMO: Čo? Rozviesť? Ako to myslíš rozviesť? (Ide za ňou.)
ČINKA: (Výjde.) Ako som povedala. Chcem sa s tebou rozviesť.
ČIMO: Čo? To nemyslíš vážne. To je, to je absurdné. Chladnička je plná svadobných koláčov a ty hovoríš o rozvode.

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *