Hurá do školy!

OBSAH: Obyčajný príbeh o obyčajnom chalanovi. Martin, žiak deviateho ročníka ZŠ, prežíva svoj čierny deň. Vracia sa zo školy domov a vo vrecku nesie polročné vysvedčenie. Po ceste stretne svojho kamaráta Lukáša, ktorý nie je na tom o nič lepšie. Chlapci sa posťažujú na nepriazeň osudu a rozlúčia sa. Martin tuší búrku a preto sa utiahne do svojej izby. O chvíľu to príde. Otec ho riadne vyhreší a za trest mu vezme na dva týždne mobil. Matka Martina utešuje a nabáda ho k učeniu. Martin chvíľu pozerá televízor, kde dávajú akési bezduché telenovely. Moc sa mu do učenia nechce. Otvorí okno a pozerá sa von. Zrazu sa vo vedľajšom okne zjaví pekné mladé dievča. Je to Zuzka. Chvíľu sa spolu rozprávajú a Martina tento rozhovor prebudí a motivuje, takže sa s chuťou pustí do učenia. Výsledok nedá na seba dlho čakať. Martin nazbiera nejaké jednotky a úspešne urobí monitor. Otec mu vráti mobil a Martin je v siedmom nebi. Nakoniec Martin absolvuje prijímačky a je prijatý na gymnázium. Jeho rodičia sú nadšení a Martin je spokojný. Ide na rande so Zuzkou.

ROZSAH: 10 a pol strany

OBSADENIE: 3 muži, 2 ženy

ŽÁNER: komédia, hra pre 2. stupeň ZŠ

OSOBY:
MARTIN
LUKÁŠ
OTEC
MATKA
ZUZKA
MADAM bábka
LÍZA bábka
ON bábka
ONA bábka
HLAS z TV
UČITEĽ hlas

UKÁŽKA HRY

PROLÓG

MARTIN: Bol to deň ako každý iný. Bohužiaľ iba ako. V ten deň sa totiž rozdávali polročné vysvedčenia. Kráčal som poloprázdnou ulicou a díval som sa do zubatého slnka. Len sa vyškieraj slnko, smej sa mi, smej. V diaľke som zazrel obrysy nášho paneláku. Dnes sa mi zdal o poznanie šedivejší ako inokedy.

1. OBRAZ
(Scénu tvorí obdĺžniková plenta a stolička. Znie rapová hudba. Po chvíli spoza plenty vychádza chalan (Martin) v mikine s kapucňou a na hlave šiltovka. Môže mať čierne okuliare. Tancuje, rapuje. Prichádza druhý chalan (Lukáš) podobne nahodený, tiež tancuje. Po chvíli sa hudba stíši, ale nezanikne, potichu hrá ďalej. Chalani kráčajú na mieste.)

LUKÁŠ: Čau.
MARTIN: Čau.
LUKÁŠ: Domov?
MARTIN: Domov. A ty?
LUKÁŠ: Domov. (Pauza.) Máš sa?
MARTIN: Poho. A ty?
LUKÁŠ: Ujde. (Pauza.) Vysvečko máš?
MARTIN: Mám. A ty?
LUKÁŠ: Do riti. (Pauza.)
MARTIN: Ukáž.
LUKÁŠ: Čo?
MARTIN: Vysvečko.
LUKÁŠ: Aha. (Vyberie poskladané vysvedčenie zo zadného vačku.) Na. A tvoje?
MARTIN: Na. (Vyberie poskladané vysvedčenie zo zadného vačku a podá mu ho. Chvíľu študujú vysvedčenia a zrazu sa pustia do hurónskeho smiechu. Po chvíli si vysvedčenia vymenia a vzápätí sa prestanú smiať.) Naši ma zabijú.
LUKÁŠ: Do riti. Ani nevrav.
MARTIN: Aký je time?
LUKÁŠ: O päť pol.
MARTIN: Foter sa o chvíľu vráti z pivnice. Furt tam čosi majstruje. Zahluší ma kladivom.
LUKÁŠ: Do riti. Ani nevrav.
MARTIN: Je to pas. Život je na hovno. Keby sa tak…
LUKÁŠ: No… (Hudba zosilnie. Obidvaja tancujú v šialenom rytme. Odrazu hudba náhle stíchne. Je ticho. Chalani stoja ako sochy. Po chvíli.) Tak čau. (Odíde za plentu.)
MARTIN: Čau. (Opäť pomaly kráča na mieste.)

2. OBRAZ
MARTIN: Potichu som otvoril dvere, potichu obišiel kuchyňu, kde mama niečo vyvára, vošiel som do obývačky, položil vysvedčenie na stolík a odišiel som do svojej izby. Sadol som si na stoličku a ticho čakal. Pohroma prišla o chvíľu.
OTEC: (Zozadu, kričí.) Martin! Martin! Kde je ten fagan?! Ja toho chlapčiska zahluším. (Zjaví sa. Má modrý plášť, na hlave plexisklový kryt a v ruke kladivo.) Martin, čo je to?
MARTIN: Čo?
OTEC: Pýtam sa čo je toto?
MARTIN: Vysvedčenie.
OTEC: Vysvedčenie?! Tomuto ty hovoríš vysvedčenie?! 3,3,4,4,3,3,4,3. Mamička, mamička poď sa pozrieť na svojho drahého synátora. Zasran jeden, ty ma raz privedieš do hrobu. Také známky! Po kom to chlapčisko je? Tak aby si vedel, dva týždne máš zakázaný mobil. Prosím si ho.
MARTIN: Čo?
OTEC: Tvoj mobil.
MARTIN: Ale oci…
OTEC: Daj sem ten mobil.
MATKA: (Zjaví sa.) Ale ocko, nezdá sa ti to priveľmi prísne? Čo bude preboha robiť dva týždne bez mobilu?
OTEC: Prosím ťa, Klára, nezačínaj. Pozri sem.
MATKA: No, nie je to najlepšie vysvedčenie…
OTEC: Že nie je najlepšie?! Otrasné, katastrofálne!
MARTIN: Oco, mami…
OTEC: Povedal som – dva týždne. A keď ma naštveš, zakážem ti aj počítač. A tie známky si opravíš. Uč sa. Za dva týždne chcem vidieť výsledok. Lebo ak nie…
MARTIN: Oci, mami…
MATKA: Martinko, miláčik, musíš trošku pridať v školičke, lebo takto sa na to gymnázium nedostaneš, zlatúšik.
OTEC: Vezmem remeň a poriadne ho vylátam.
MATKA: Ale ocko, drahý, násilím sa problém nevyrieši.
OTEC: Vylátam a hotovo. Ja mu už tie vedomosti do kotrby natlčiem.
MATKA: Marianko…
OTEC: Skončil som. Ale jedno ti vravím, Martin, uč sa, uč sa, uč sa… lebo ti prisámbohu krky dolámem.
MATKA: Ale Marianko…
OTEC: Mamička, prosím ťa nepleť sa do mojej výchovy. To je tá tvoja benevolencia, všetko podobrotky, a tu je výsledok. Skončil som, odchádzam do pivnice. Keď sa vrátim chcem ťa vidieť nad knihami. (Odíde.)
MATKA: Martinko, chcem ti povedať, že ťa máme s ockom stále rovnako radi, ale musíš sa trochu snažiť. Oprav si známky, čaká ťa monitor a potom prijímacie skúšky na gymnázium. Snaž sa, Martinko, ľúbime ťa. (Odíde.)

3. OBRAZ
MARTIN: Tma, čiernota, prázdno, zúfalstvo… Dva týždne bez mobilu. Chcem umrieť. Môj život končí. Nevydržím to – dva týždne… Zúfalstvo, bezmocnosť, smrť… Dva týždne… Už nemám prečo žiť. (Vezme knihu.) Obsah kruhu: pí er na druhú. Kto to má pochopiť – pí er… Skúsim čo je v telke. (Zapína televízor.)
HLAS: Televízia Markíza uvádza 256. časť argentínskej telenovely – Tajná vášeň. (Hudba.)
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Ráno som sa zobudila o pol šiestej. Tak strašne, tak strašne, ale tak strašne sa mi nechcelo vstávať z mojej teplučkej, mäkkúčkej, maličkej postieľky. Tak strašne, ale tak strašne…
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Umyla som si tváričku. Aj líčka som si umyla. Aj čielko som si umyla. Aj očká som si umyla. Aj noštek som si umyla…
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Aj zúbky som si umyla, aj ušká som si umyla, aj vlásky som si umyla, aj kŕčik som si umyla…
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Aj pliecka som si umyla, aj bruško som si umyla, aj chrbátik som si umyla… Ja sa tak strašne, ale tak strašne rada umývam.
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: A potom prišlo na rad kakanie. Jedno malé hovienko – cup, druhé malé hovienko – cup, tretie malé hovienko – cup, štvrté malé hovienko – cup…
(Dynamicky.)
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Štrnáste malé hovienko – cup.
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Šesťdesiate siedme hovienko – cup.
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Tristoštyridsiateôsme hovienko – cup.
MADAM: Líza, v tej polievke je vlas!
LÍZA: Deväťstosedemdesiateštvrte hovienko – cup. (Pauza.) Ja tak strašne, ale tak strašne rada kakám. (Pauza.) Čo ste to hovorili, madam?
MADAM: Líza, v tej polievke…
LÍZA: Ale madam, to bude určite váš. Zabudli ste? Veď ja nosím parochňu. (Zborový smiech. Hudba.)
MARTIN: To čo je za hovadinu.
HLAS: V slovenskom znení účinkovali: Boris Farkaš, Marta Sládečková, Ján Króner, Elena Podzámska, Kamila Magálová, Emanuel Hason, Marek Majeský, Patrik Minár, Gabika Škrabáková, František Výrostko, Zuzana Fialová, Martin Horňák, Štefan Halás a ďalší. Réžia slovenského znenia – Ľudmila Mandžárová. Pre televíziu Markíza vyrobila Alfa TV production 2007.
MARTIN: No to bolo fakt dobré. Skúsim čo je na Jojke.
HLAS: Televízia Joj uvádza 374. časť Mexickej telenovely – Sila lásky. (Hudba.)
MARTIN: No to som zvedavý. (Zjaví sa bábka – maňuška.) Jéj, ty si ako naša mama. (Zjaví sa druhá maňuška.) A ty si ako náš ocino.
ON: Dobrý večer, myšička. Som hladný ako vlk. Čo budeme dnes papať?
ONA: Dobrý večer, chrobáčik. Dnes budeme papať párky.
ON: Párky, myšička?
ONA: Párky, chrobáčik. S horčicou.
ON: Párky s horčicou?
ONA: Párky s horčicou.
ON: Párky… Ale to je skvelé! Pondelok – párky s horčicou. Utorok – párky s horčicou. Streda…
ONA: Párky s horčicou.
ON a ONA: Štvrtok – párky s horčicou.
ON: Úžasné, nádherné! (Pauza.) Čo som komu urobil. Čo som komu urobil. Aspoň ten zasraný piatok by si mohla niečo navariť, myšička.
ONA: Ale chrobáčik, ty si vulgárny, takého ťa nepoznám.
ON: Prepáč, myšička, nechal som sa uniesť. Ale snaž sa ma pochopiť. Celý deň v práci, teším sa domov, teším sa na teba, myšička, teším sa na to jedlo, ktoré mi pripravíš… Veď mne sa o tých párkoch už aj sníva. A pritom, počúvaj aká poézia: Dusená pečienka s volským okom a zeleninovým šalátom…
ONA: Moja vina, chrobáčik.
ON: Alebo: Bravčové krokety na smotane s mandľovou omáčkou. Počuješ ako to znie, myšička?
ONA: Moja vina, moja vina, chrobáčik.
ON: Vyprážané teľacie soté so šalátovou zálievkou. Počuješ tú hudbu, tú inšpiráciu, myšička?
ONA: Moja preveľká vina…
ON: Ľútosť ti nepomôže, myšička. Máš to spočítané. Pohár trpezlivosti sa naplnil.
ONA: Čo chceš urobiť, chrobáčik?
ON: To, čo som mal urobiť už dávno. Hneď po svadbe.
ONA: Ty sa chceš so mnou rozviesť, chrobáčik?
ON: Ale myšička, rozvod, to by bolo veľmi jednoduché.
ONA: Chrobáčik, ty chceš odo mňa odísť. To nesmieš. Sme spojení až naveky. Kým nás smrť nerozdelí. Čo to robíš, chrobáčik? (On vytiahne kladivko.)
MARTIN: Oci!
ON: Ja ti dám párky s horčicou! Tu máš, tu máš, tu máš! (Bije ju kladivkom po hlave.)
MARTIN: Preboha, oci!
ON: Tak, to by sme mali. A teraz olá do pizzérie! (Zborový smiech. Hudba.)
HLAS: V slovenskom znení účinkovali: Boris Farkaš, Marta Sládečková, Ján Króner, Elena Podzámska, Kamila Magálová, Emanuel Hason, Marek Majeský, Patrik Minár, Gabika Škrabáková, František Výrostko, Zuzana Fialová, Martin Horňák, Štefan Halás a ďalší. Réžia slovenského znenia – Ľudmila Mandžárová. Pre televíziu Joj vyrobila Alfa TV production 2007.
OTEC: (Zjaví sa v televízore.) Martinko, uč sa, Martin.
MARTIN: Oci, oci, poď sem, si v telke, rýchlo!
OTEC: (Vojde.) Ukáž, ale to je nič, to bude nejaká reklama.
MARTIN: Naozaj som ťa videl.
OTEC: Dobre, Martinko, už to vypni a začni sa učiť. Poďme, šup šup. (Odíde.)

4. OBRAZ
ZUZKA: Ahoj.
MARTIN: Jé ahoj. Ty tu bývaš?
ZUZKA: Nie, som na návšteve u kamarátky. Čo robíš?
MARTIN: No, momentálne akože nič. Ale mal by som sa učiť. Mám domáce väzenie.
ZUZKA: A prečo?
MARTIN: Čo prečo?
ZUZKA: No prečo máš domáce väzenie? Kvôli škole?
MARTIN: No, mal som vysvedčenie, nič moc, niekoľko štvoriek a ostatné trojky a foter sa rozhodol, že si to musím opraviť, takže nemôžem ísť von, musím sa učiť. Ty asi nemáš takéto problémy, čo? Ako sa voláš?
ZUZKA: Ja som Zuzana a ty?
MARTIN: Martin. – A škola ti ide? Aké si mala vysvedčko?
ZUZKA: Nechcem ťa demotivovať, ale ja som mala samé.
MARTIN: No, do prčic to ja nikdy nedosiahnem. Škola je na hovno.
ZUZKA: Ale, Martin, nehovor tak. Škola je dôležitá. Čo chceš v živote robiť?
MARTIN: Ako keby som počul môjho fotra. Soradž. Neber to osobne. – Ale aj tak je to škoda.
ZUZKA: Čo je škoda?
MARTIN: Že nemôžem ísť von. Niekde by som ťa pozval.
ZUZKA: Ale ja by som aj tak nešla.
MARTIN: A to už prečo?
ZUZKA: Vieš, ja, neber to osobne, ale ja by som sa nemohla kamarátiť s chlapcom, ktorý má priemer známok horší ako jedna celá päť.
MARTIN: Ú…
ZUZKA: Ináč sa mi celkom páčiš…
MARTIN: Ú… Aj ty mne. Ale čo budeme s tým robiť?
ZUZKA: Čo? Pusť sa do učenia, urob nejaký pokrok a o dva týždne mi zavolaj. Tu je moje číslo…
MARTIN: Počkaj, počkaj, ja nemám mobil.
ZUZKA: Ty nemáš mobil?
MARTIN: Ale vlastne mám, lenže mi ho foter zobral a vráti mi ho o dva týždne ak sa dovtedy samozrejme zlepším v škole.
ZUZKA: Výborne, tak si napíš moje číslo: 0904 358 463, máš?
MARTIN: Mám. Ale…
ZUZKA: Tak ahoj a uč sa, zavolaj mi. (Zmizne.)
MARTIN: Počkaj, počkaj, Zuzka! – Je preč. Ale bola dobrá, fakt dobrá, kus. Teda, že by som to nezvládol, dva týždne, poďme na to! (Hudba.) Pustil som sa s vervou do učenia. Matika, fyzika, slovenčina, chémia, zemepis, dejepis, prírodopis… Lineárne funkcie, sústavy rovníc, rádioaktivita, spektrálne farby, vetný rozbor, syntax, organické zlúčeniny, deoxyribonukleové kyseliny, mierky máp, druhá svetová vojna, holokaust, enzýmy, trypsýn, kyselina chlórovodíková, pletenec hornej končatiny, acetylén, priama úmera, etylalkohol, goniometrické funkcie, pytagorova veta, daktyl, trochej, zorný uhol, merná tepelná kapacita, slovenské národné povstanie, priehlavkové kosti, štvorhlavý sval stehna, Andrej Sládkovič, cyklopropán… Prešlo niekoľko dní. Výsledok môjho úsilia nedal na seba dlho čakať. Monitor – celoplošné testovanie deviatakov.
OTEC: (Vojde.) Martinko, syn môj. Mamička, poď sem nachvíľu.
MATKA: Áno ocko.
OTEC: Martinko, urobil si mi veľkú radosť. Som na teba pyšný. Pozri mamička, v Martinovej žiackej knižke pribudlo sedem krásnych čerstvých jednotiek.
MATKA: Ocko, som dojatá. Martinko, poď ku mne, nech ťa pobozkám.
MARTIN: Ale, to nič nie je, mami.
MATKA: Akože nič. Veď to je úžasné. Však ocko.
OTEC: Áno, fantastické. Ale to ešte nie je všetko. Mám tu aj výsledky monitoru. Tak si predstav mamička, Martin urobil slovenčinu na 85 a matematiku dokonca na 90 percent.
MATKA: Ó, ja sa asi rozplačem. Martin, syn môj…
OTEC: Robíš nám radosť, Martin, sme na teba hrdí, však drahá.
MATKA: Áno, veľmi, moc, moc hrdí.
OTEC: Martin, vidím, že si si naše slová vzal k srdcu… Ono sa všetko dá, keď sa chce, však… A preto, tu ti vraciam tvoj mobil, ktorý som ti vzal, môžeš ho opäť používať. Súhlasíš mamička?
MATKA: Súhlasím, súhlasím.
MARTIN: Ale, oci, ďakujem.
OTEC: A dnes máš vychádzku výnimočne do jedenástej. Môžeš ísť za kamarátmi, na nejakú tú disko, popozerať dievčatá, ha ha, čo povieš mamička.
MATKA: Áno, áno, súhlasím, len choď, Martinko, trochu sa rozptýliť.
OTEC: A my poďme do obývačky, drahá, necháme ho osamote, nech si môže zavolať.

5. OBRAZ
MARTIN: (Hudba.) Slnko, svetlo, nádhera… Pravdupovediac, bol to ten najčernejší týždeň môjho života. Mal som pocit akoby mi niekto odsekol ruku alebo nohu, bolo to hrozné, bŕ. Ale žiadne utrpenie netrvá večne. Konečne, mám ťa, si môj, opäť spolu. (Bozká mobil.) Držal som ho v ruke a neveril som vlastným očiam. Môj mobil, môj drahý, krásny mobil. A s dobytým tridsaťeurovým kreditom. Život je predsa len úžasný. (Volá.) Čau, tu je Martin. Foter mi vrátil mobil, môžeš mi volať, čau. – Čau, to som ja. Tak mám zase mobil môžeš mi volať, čau. – Čau, Martin. Mám opäť mobil. Foter mi ho vrátil. Nejdeš von? Dobre, čau. – Čau, to som ja, Martin. Tak mám konečne mobil, môžeš mi volať, čau. – Čau, Zuzi to som ja, Martin. Mohli by sme sa stretnúť? (Odchádza.)

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *