OBSAH: Komédia dell´arte alebo komédia typov v renesančnom Taliansku 16. storočia. Nachádzame sa v slnečných Benátkach v roku 1564. Prešibaný sluha Trufaldíno má za úlohu odovzdať list mladej a krásnej vdove Smeraldíne, ktorý jej posiela bohatý kupec Pantalóne. Zároveň sa Trufaldíno pokúša uniknúť švárnej slúžke Kolombíne, ktorá je do neho zamilovaná. Kolorit mesta dotvárajú tri benátske paničky Gina, Bianka a Carla a nechýba ani pán starosta Don Giovanni a doktor medicíny Dottóre. Pantalóneho manželka, ctihodná pani Julieta, sa trápi pre mužove sukničkárstvo. Súhlasí s plánom, ktorý jej navrhne Smeraldína a spoločne s Trufaldínom pripravia príučku pre Pantalóneho. Na záver, po miernom výprasku, Pantalóne odprosuje Julietu a sľubuje jej lásku. Všetci zhromaždení sú pozvaní na hostinu. Končí sa jednoduchý príbeh s veľkým srdcom.
ROZSAH: 8 strán
OBSADENIE: 6 žien, 4 muži
ŽÁNER: komédia
OSOBY:
PANTALÓNE bohatý kupec
JULIETA jeho žena
TRUFALDÍNO sluha
KOLOMBÍNA slúžka
SMERALDÍNA krásna vdova
DOTTÓRE doktor medicíny
GINA
BIANKA
CARLA mestské paničky
DON GIOVANNI starosta Benátok
Taliansko, Benátky 1564
UKÁŽKA HRY
1. OBRAZ
KOLOMBÍNA: (Mimo scény.) Trufaldíno, Trufaldíno, Trufaldíno kde si?! No tak, neschovávaj sa, milý môj. Ukáž sa mi, Trufaldíno.
TRUFALDÍNO: (Výjde na scénu, pomaly sa zakráda.)
KOLOMBÍNA: (Vystrčí sa.) Trufaldíno!
TRUFALDÍNO: Do šľaka!
KOLOMBÍNA: Prečo sa mi schovávaš, Trufaldíno, prečo predo mnou utekáš?
TRUFALDÍNO: Ale neschovávam sa ti, neutekám pred tebou, moja najdrahšia.
KOLOMBÍNA: Ale utekáš, ty ma zničíš, Trufaldíno, ty ma už neľúbiš.
TRUFALDÍNO: Ale ľúbim, ale, pššš… plním tajnú úlohu.
KOLOMBÍNA: Čože?
TRUFALDÍNO: Áno, môj pán ma poveril tajnou úlohou. Ale nemôžem ti to prezradiť, lebo je to tajné, tak.
KOLOMBÍNA: Povedz, povedz mi, Trufaldíno, som strašne zvedavá.
TRUFALDÍNO: Nie.
KOLOMBÍNA: No tak povedz, Trufaldíno.
TRUFALDÍNO: Dobre, ale necháš ma ísť. Nebudeš ma prenasledovať.
KOLOMBÍNA: Sľubujem.
TRUFALDÍNO: V tej úlohe ide… o lásku. Môj pán je zaľúbený do istej dámy. Ale pozor, nikomu ani muk. Musím jej doručiť tento list. Čau. (Utečie.)
KOLOMBÍNA: Trufaldíno, láska moja, počkaj, Trufaldíno. (Beží za nim.)
2. OBRAZ
CARLA: Benátky sú krásne.
GINA: Benátky sú nádherné.
BIANKA: Benátky sú úchvatné.
CARLA: Benátky sú fascinujúce.
GINA: Benátky sú úžasné.
BIANKA: Benátky sú famózne.
CARLA: No, tá už ozaj nevie, čo si má dať na seba.
GINA: Ktorá?
BIANKA: Myslíte hentú, drahá Carla?
CARLA: Nie tú, drahá Bianka, tamtú.
GINA: Tú v tom ružovom?
BIANKA: Ale nie v ružovom, drahá Gina, Carla myslí tú v tom zelenom.
CARLA: Ale kdeže v zelenom, drahé dámy, myslím tú, ale kdeže je, kde sa podela, kamsi sa stratila.
GINA: To nevadí, drahá priateľka, poďme sa trochu presunúť.
BIANKA: Poďme.
CARLA: Poďme, dámy. (Opíšu kruh.)
GINA: Benátski muži sú nudní.
BIANKA: Ako ktorí.
CARLA: Áno, ako ktorí. Poznám jedného…
GINA: Ktorého?
CARLA: To je jedno.
BIANKA: Povedzte, prezraďte. (Pauza.)
CARLA: Siňor Luigi.
GINA: Ale, drahá Carla, siňor Luigi je predsa kňaz.
BIANKA: Ale, naša drahá Carla istotne nemyslí tohto Luigiho, kňaza. Určite myslí jeho synovca, mladého a švárneho Luigiho juniora, mám pravdu Carla?
CARLA: Áno.
GINA: A čo je s tým siňorom juniorom Luigim?
CARLA: Čo? Nič.
GINA: Aha.
BIANKA: Chceli ste povedať, drahá Carla, že siňor Luigi junior, vôbec nie je nudný.
CARLA: Áno, tak som to chcela povedať, úplne ste to vystihli. Ste mimoriadne bystrá, drahá priateľka Bianka.
BIANKA: Ďakujem. (Pauza.)
GINA: Len škoda, že je taký mladý.
BIANKA: Kto?
GINA: No Luigi junior.
BIANKA: Ach, áno.
CARLA: Dámy, pozrite kto k nám ide.
BIANKA: Siňor don Giovanni.
(Vojde don Giovanni.)
GINA: Ó, drahý priateľ, pán starosta…
DON GIOVANNI: Ó, moje drahé, na prechádzke, na prechádzke?
CARLA: Ó, áno, tak trochu a vy pán starosta?
DON GIOVANNI: Ó, vyšiel som si trochu sa prevetrať. V tých kanceláriách je neznesiteľné dusno.
GINA: To áno.
DON GIOVANNI: Benátky sú v tejto ročnej dobe nádherné.
BIANKA: To áno, pán starosta.
DON GIOVANNI: Ste okrasou nášho mesta, dámy, orevuár.
CARLA: Ó, dovidenia, drahý.
(Don Giovanni odíde.)
GINA: Benátski muži sú nudní.
BIANKA: To áno.
CARLA: Ako ktorí. Presuňme sa, dámy.
GINA: Dobre. (Odídu zo scény.)
3. OBRAZ
(Na scénu prichádza Pantalóne.)
PANTALÓNE: Volám sa Pantalóne a som kupec. Predávam látky všetkých druhov a farieb. Moja práca sa mi páči, lebo mi prináša veľa zlatých guľatých peniažkov. Aj moje mesto sa mi páči. Bývam v Benátkach už vyše 20 rokov. Predtým som býval vo Florencii. Aj tam sa mi páčilo. Mám aj ženu, ale tá sa mi nepáči, lebo je stará a uvravená. Celý deň jej ide tá jej papuľa. Nemôže sa zastaviť. Pantalóne sem, Pantalóne tam, lezie mi to na nervy. Preto som sa začal zaujímať o iné ženy. Zapáčila sa mi jedna mladá, pekná vdova. Volá sa Smeraldína a je nádherná. Poslal som jej list po svojom sluhovi. Už by tu mal byť s odpoveďou. Kde toľko trčí. Á, myslím, že už prichádza.
TRUFALDÍNO: Pane, pane, tu ste, konečne som vás našiel.
PANTALÓNE: Sadni si Trufaldíno, môj verný sluha a vydýchaj sa.
TRUFALDÍNO: Už sa vydýcham, bežal som celou cestou.
PANTALÓNE: A čo? Odovzdal si môj list ctihodnej vdove Smeraldíne?
TRUFALDÍNO: List?
PANTALÓNE: List! Dúfam, že si ho nestratil ty paskudník.
TRUFALDÍNO: Nestratil, pane.
PANTALÓNE: No a máš odpoveď? Čo odkázala ctihodná vdova Smeraldína. Vrav, ty ukrutník!
TRUFALDÍNO: Odkázala, odkázala…
PANTALÓNE: No!
TRUFALDÍNO: Povedala, že zajtra vám odpovie a usmiala sa.
PANTALÓNE: (Pre seba.) Usmiala sa, usmiala sa, júj, dobré znamenie, dobré znamenie. Ale do zajtra to nevydržím. – Ďakujem ti, Trufaldíno, máš u mňa dupľu. – Usmiala sa, usmiala sa. (Odíde.)
TRUFALDÍNO: Dupľu, dupľu, ale ja mám radšej strieborniaky, grošíky, peniažky, zlatky, a zatiaľ dostanem o jeden zemiak navyše. Na to sa ja môžem…
KOLOMBÍNA: (Za scénou.) Trufaldíno, kde si, môj milý.
TRUFALDÍNO: Už je tu zas. Kolombína. Nedá mi pokoj. Musím zdúchnuť. (Odíde zo scény, tma, hudba.)
4. OBRAZ
(Na scénu vchádza Julieta.)
JULIETA: Je to len nešťastie, mať za muža takého ozembucha ako je môj Pantalóne. Často si hovorím: Julieta, Julieta, kde si dala rozum pred dvadsiatimi rokmi. Ale aj tak ho mám rada, ale iba niekedy, keď mi donesie peniaze. Podniku sa našťastie darí. Ľudia si kupujú drahé látky, teda vlastne len ženy. A ten môj ozembuch sa otáča za každou sukňou. A pritom je už pomaly aj starý. Starý somár. No nič, idem do mesta. Musím na trhu kúpiť nejakú zeleninu: karfiol, mrkvu a paštrnák do polievky. (Vojde Smeraldína.) Dobý deň, pani Smeraldína, ako sa máte?
SMERALDÍNA: Ďakujem za opýtanie, dobre, a vy?
JULIETA: Ja tiež dobre, ďakujem. A čo, z trhu, z trhu?
SMERALDÍNA: Áno, z trhu, z trhu a vy?
JULIETA: Ja na trh, na trh, tak dovidenia.
SMERALDÍNA: Dovidenia. (Julieta odíde.) Hm, to je náhoda. Pani Julieta, ctihodná manželka ctihodného pána Pantalóneho. Chuderka, ale taký je život. Môžem ja za to že som taká pekná a že sa okolo mňa točia také húfy mužov. Každý deň dostanem aspoň päť listov od mojich ctiteľov. Ale ja si vyberiem toho pravého. Mladého, pekného a bohatého. Toho budem milovať. Ale nájde sa vôbec taký v celých Benátkach? (Sadne si a vytiahne list.) No, pozriem sa, čo mi píše mister Pantalóne. (Začíta sa a smeje sa. Zboku sa vystrčí Pantalóne.)
PANTALÓNE: Najdrahšia Smeraldína. Moje srdce krváca, keď si vás predstavím. Ste moje jediné šťastie. Milujem vás a túžim sa s vami zblížiť. Chcel by som vás držať za ruku, pri mesačnom svite a hovoriť vám do uška slová lásky. Neodoprite ma. Som aj veľmi bohatý, ale aj veľmi nešťastný. Nešťastný túžbou za vami. Moja žena mi už lezie na nervy, lebo je stará a uvravená. Túžim len po vás, (Smeraldína so smiechom odchádza.) neodmietnite ma, lebo si niečo urobím. (Ľahne si na lavičku.) Bez vás môj život nemá cenu. Už som z vás aj ochorel. Čakám na vašu odpoveď. Váš verný služobník Pantalóne.
(Na scénu prichádza Dottóre.)
DOTTÓRE: O príma tuti, spagety. Príma, sekunda, tercia, kvarta, Ovídius lefindi, ulipispírus, plavalatykus.
PANTALÓNE: Mister Dottóre, čo mi je?
DOTTÓRE: Uno momento. Dýchajte, dýchajte, nedýchať. – Aj, jaj, jaj, jaj, jaj.
PANTALÓNE: Čo je?
DOTTÓRE: Veľmi závažné ochorenie.
PANTALÓNE: Umriem?
DOTTÓRE: To je v božích rukách.
PANTALÓNE: Ale čo mi je?
DOTTÓRE: Máte choré srdce.
PANTALÓNE: Preboha, srdce!?
DOTTÓRE: Ste chorý na lásku.
PANTALÓNE: Nedá sa to liečiť?
DOTTÓRE: Medicína taký liek nepozná.
PANTALÓNE: Ach, ach, ja nešťastný…
DOTTÓRE: Bolo by tu jedno riešenie.
PANTALÓNE: Áno?
DOTTÓRE: Zbavte sa jej. Odhoďte tú nečistú lásku.
PANTALÓNE: Nikdy, to radšej zomriem.
KONIEC UKÁŽKY
Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, variabilný symbol a sumu na zaplatenie (20 €).
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.
Grafika: Theater Vectors by Vecteezy
