Ach, ty môj vienok zelený!

OBSAH: Absurdné činnosti, navonok bežné a banálne, ale s určitým konkrétnym textom, začínajú pôsobiť zaujímavo, štrukturovane a pseudofilozoficky. Hra nemá príbeh. Šesť obrazov spájajú isté vlastnosti. Všetkých šesť obrazov nabúrava konvenčné vnímanie reality. Na prvý pohľad banálne situácie sa vplyvom nezmyselného textu, alebo jeho opakovaním, stávajú absurdnými. Je to experimentovanie s dramatickou formou a významami. V prvom obraze sa postavy hrajú so zvukmi, slovami, činnosťou vlastného tela a s významami slov. V druhom obraze je to diskusia alebo hádka na tému: „Čo je absurdné?“. V treťom obraze ide o nekonečné a prehnané povzbudzovanie, kým to dotyčná nepochopí. Štvrtý obraz je o neobvyklej príprave múčnika. Piaty obraz je o pozorovaní niečoho, ale nevieme čoho. Šiesty obraz je nekonečne natiahnutý okamih stretnutia dvoch ľudí.

ROZSAH: 8 strán

OBSADENIE: 4 ženy

ŽÁNER: absurdná komédia

OSOBY:
PRVÁ
DRUHÁ
TRETIA
ŠTVRTÁ

UKÁŽKA HRY

1. OBRAZ
PRVÁ: Zrazu počujem zvláštny zvuk. Akoby šušťanie igelitky. Niekto vyberá tovar z nákupnej tašky hypermarketu Tesco. Nemám rada tento zvuk. Predstavujem si, že sedím v trolejbuse a akási žena za mnou sa prehrabuje v taške. Čo hľadá? Kedy to skončí? Je to podobný zvuk ale asi to nebude tá igelitka Tesco. Skôr to pripomína tečúcu vodu. Voda, ktorá tečie z kohútika a rozplešťuje sa (pekné slovo rozplešťuje sa) na smradľavom vechti, ktorý leží na dne umývadla. Chudák, nikto mu nepomôže. Leží na dne umývadla a zachytáva tečúcu vodu, ktorá sa na ňom rozplešťuje. A celé to pripomína šušťanie igelitky Tesco. Alebo nie?

DRUHÁ: Napadlo ma, že chrastie. Aké zvláštne slovo – chrastie. Niečo ako zvláštny rušivý zvuk. Niečo čo škriabe a chrastí – chrastie. Predierali ste sa už niekedy chrastím? Ide to ťažko. Líca a ruky máte celé doškriabané, celé dochrastené. A potom sa vám na nich urobia chrasty. Chrasty od chrastia. Čo to tu chrastí. Krásne chrasty. Alebo chrastie rastie; rastie kvety rozvíja, jedna; ale to je o inom.

TRETIA: Pozerám sa na svoju pravú nohu. Vystrelí dopredu a hneď sa stráca dozadu. Predstavujem si spomalený film. Dopredu a hneď mizne vzadu a zasa dopredu a hneď dozadu. A čo to? Ľavá noha robí to isté: vystrelí dopredu a hneď sa stráca vzadu a zasa a zasa a pravá noha je vpredu a teraz ľavá a teraz pravá a ľavá a pravá a ľavá a pravá… Hmm… No toto… Čudné nohy. Vy nezbedníčky jedny; zastaviť stáť! Pohov! Cha cha…

ŠTVRTÁ: Istá špecifikácia problému nastáva, keď; nie špecifikácia ale špecializácia, áno špecializácia problému, nie problému, ale špecializácia oboru; nastáva keď, nie nastáva, nadobúda, áno nadobúda, čiže, istá špecializácia oboru nadobúda kontúry, doriti to je bohovské slovo, kontúry; nie kontúry, ale koturny; áno, istá špecializácia oboru nastáva, nie nadobúda, no, už sa mi to trochu rozpadáva; ešte raz; istá špecializácia oboru nadobúda koturny… a som v háji. Tak ešte raz a ináč. Jedna pani mala päť vajec. To je dobré päť vajec; nie, vajec nie… Ja to serem…
(Tma. Hudba.)

2. OBRAZ
PRVÁ: Včera zapadlo Slnko.
DRUHÁ: Hej, naozaj? Zastali mi hodinky.
TRETIA: To nevadí. Lepšie sú s mrkvou.
ŠTVRTÁ: To chcete byť ako zaujímavá. Hodinky s mrkvou. To čo je za hovadinu? To má byť akože pokus o nejaký absurdný dialóg, alebo čo.
PRVÁ: Prosím vás poďme ešte raz.
ŠTVRTÁ: Nech odvolá tú mrkvu.
DRUHÁ: Možno myslela ovsené vločky.
ŠTVRTÁ: Vy sa starajte o svoje hodinky, vy mrkva.
PRVÁ: Prosím vás, takto sa nikam nedostaneme. O chvíľu mi ide trolejbus, tak nezdržujte. Nech to máme za sebou. Tak ešte raz prosím. – Včera vyšlo Slnko.
ŠTVRTÁ: Predtým ste hovorili že zapadlo.
PRVÁ: Prekristapána, nemáte to jedno?! Vyšlo, zapadlo. O čo vám ide? Povedzte mi o čo vám ide?
TRETIA: Môžem zmeniť tú mrkvu – na cviklu.
DRUHÁ: Ale mne naozaj zastali hodinky. Kedyže ide ten trolejbus?
(Tma. Hudba.)

3. OBRAZ
PRVÁ: Musíš.
DRUHÁ: Nemôžem.
PRVÁ: Ale musíš.
DRUHÁ: Ale nemôžem.
PRVÁ: Len to skús.
DRUHÁ: Nejde to.
PRVÁ: Aspoň trochu.
DRUHÁ: Nedá sa.
PRVÁ: Musíš.
DRUHÁ: Nemôžem.
PRVÁ: Ale musíš.
DRUHÁ: Ale nemôžem.
PRVÁ: Len to skús.
DRUHÁ: Nejde to.
PRVÁ: Aspoň trochu.
DRUHÁ: Nedá sa.
(Zrýchľujú.)
PRVÁ: Musíš.
DRUHÁ: Nemôžem.
PRVÁ: Ale musíš.
DRUHÁ: Ale nemôžem.
PRVÁ: Len to skús.
DRUHÁ: Nejde to.
PRVÁ: Aspoň trochu.
DRUHÁ: Nedá sa.
PRVÁ: Musíš.
DRUHÁ: Nemôžem.
PRVÁ: Ale musíš.
DRUHÁ: Ale nemôžem.
PRVÁ: Len to skús.
DRUHÁ: Nejde to.
PRVÁ: Aspoň trochu.
DRUHÁ: Nedá sa.
PRVÁ: Musíš.
DRUHÁ: Nemôžem.
PRVÁ: Ale musíš.
DRUHÁ: Ale nemôžem.
PRVÁ: Len to skús.
DRUHÁ: Nejde to.
PRVÁ: Aspoň trochu.
DRUHÁ: Nedá sa.
PRVÁ: Musíš.
DRUHÁ: Nemôžem.
PRVÁ: Ale musíš.
DRUHÁ: Ale nemôžem.
PRVÁ: Len to skús.
DRUHÁ: Nejde to.
PRVÁ: Aspoň trochu.
DRUHÁ: Nedá sa.
(Pauza.)
PRVÁ: No vidíš, že to ide.
DRUHÁ: Ty kokso fakt.
(Tma. Hudba.)

4. OBRAZ
TRETIA: No, normálne tam dám tak kilo múky…
ŠTVRTÁ: Kilo.
TRETIA: No, kilo. Polohrubej.
ŠTVRTÁ: Hmm. Polohrubej.
TRETIA: No a potom tam šľahnem kvasnice.
ŠTVRTÁ: Kvasnice.
TRETIA: No, kvasnice. A nesmieš tam zabudnúť šľahnúť aj jedno vajce. Pozor, nie rozšľahané. Vieš, to vajce, to ti, to ti to celé tak stmelí dokopy, že…
ŠTVRTÁ: Áno.
TRETIA: No a potom už len miesiš a miesiš a miesiš; jáj, počkaj, nie; vodu, zabudli sme vodu, ha, bez vody to by sme…
ŠTVRTÁ: Vodu…
TRETIA: No a už keď tam máme tú vodu, tak miesime, miesime, miesime, stále miesime…
ŠTVRTÁ: Miesime…
TRETIA: Áno, stále miesime…
ŠTVRTÁ: Ha, miesime…
TRETIA: No, vieš, to cesto keď riadne nevymiesiš tak to sa ti celé… posere. Ale naozaj.

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *