Duet

OBSAH: Minidráma Duet zachytáva manželský vzťah v kríze. Žiadne úprimné rozhovory, žiadne zdieľanie, žiadny spoločný smiech a radosť, proste prázdnota. Hrdinovia hry sa už dokonca ani nehádajú. Žijú vedľa seba zo zvyku. Manželka sa vyznáva, čo všetko na svojom partnerovi nemá rada. Je frustrovaná. Túži po dieťati, ale jej túžba sa nikdy nenaplní. Manžel našiel svoj zmysel života v honbe za kariérou. Všetko nasvedčuje tomu, že je nemožné tento stav zmeniť. Zmena ale príde a radikálna. Manžel príde o prácu a psychicky sa zrúti. Po pobyte v nemocnici sa úplne zmení. On a jeho manželka začnú budovať vzťah odznova, na nových základoch.

ROZSAH: 6 strán

OBSADENIE: 1 muž, 1 žena

ŽÁNER: dráma

OSOBY:
ON
ONA

UKÁŽKA HRY

ONA: Nemám rada. Nemám rada tvoje neskoré príchody domov. Nemám rada tvoj ťažký dych, keď sa ku mne v posteli otočíš. Nemám rada tvoje chlpaté ramená. Nemám rada tvoj smiech, tvoj rehot, ktorý naplní celý byt. Celý tento prázdny byt. Nemám rada prázdnu detskú izbu. Nemám rada tvoj sklený pohľad pri raňajkách. Nemám rada to tvoje mh, mh, hm. Nemám rada sex každú nedeľu poobede. Je toľko vecí, ktoré nemám rada. Nemám rada teba a tvoj byt. Nemám rada tvoju prácu, tvojich kamarátov, rodičov, súrodencov. Tvoje služobné cesty, tvoje dovolenky, tvoje peniaze, tvoj úsmev, tvoj hlas, tvoje bosky, tvoje objatia. Tak veľmi to nemám rada. Nemám, nemám, nemám rada. A nemám rada ani seba. Nemám sa rada za to, že stále žijem s tebou. Že som doteraz nenašla odvahu povedať ti, ako ťa nemám rada. Ale raz ti to poviem. Už čoskoro. A potom od teba odídem. Bye, bye, honey.

ON: Moja zlatá, teš sa so mnou. Zase som postúpil o stupienok vyššie. Od vrcholu ma delia už len dva schodíky. Možno tak o mesiac o dva budem šéfom pobočky. Chápeš to? Vnímaš to? Ja – šéfom pobočky!

ONA: No, to je perfektné. Len sa neposer! Budeš šéfom pobočky, no a čo. Myslíš si, že to nejako zmení tvoju povahu, alebo zvýši tvoju inteligenciu, že sa staneš lepším človekom?! Stále bude z teba rovnaký pajác, ktorý líže riť tým čo sú hore a šliape po tých čo sú pod ním. Ostaneš takým istým hajzlom ako si bol doteraz.

ON: Šéfom pobočky, šéfom pobočky, šéfom pobočky, šéfom pobočky… Počkajte, však vy uvidíte! Michnáč, Mazúr, Knapec a ďalší, poletíte jak špinavé prádlo. Doteraz ste vy so mnou zametali ako s handrou, ale teraz sa to zmení. Teraz kopnem do zadku ja vás, chlapci. Moji zlatí chlapci, buzeranti smradľaví! Teraz sa to zmení, teraz, teraz, zmení. Zmení, zmení, zmení. Poďme do postele! Poď, rýchlo, chcem si to s tebou rozdať, chcem si užiť, teraz, mám na teba strašnú chuť, no tak sa vyzleč, rýchlo.

ONA: Koľko je hodín? Ak je šesť, tak to je v prdeli. Lebo o šiestej sa máme stretnúť s Kleinovcami. Pozvali nás na večeru, zabudla som ti to povedať. Ktorí Kleinovci, ktorí? No koľko Kleinovcov poznáš? Predsa Dana Kleinová a Igor jej muž. Boli sme s nimi minulý rok v Tunise, čo sa nepamätáš? A obliekaj sa, lebo to nestihneme. Nechápem, ako môžeš mať takú slabú pamäť. Kleinovci z Tunisu. To by si zapamätal aj dement.

ON: Moja žena je kurva! Áno, chcem aby ste to všetci počuli! Kurva! Prosím, nechaj ma! Toto je moja izba, som vo svojom vlastnom byte, vo svojej vlastnej obývačke a stojím pri svojom vlastnom otvorenom okne. A budem si z neho kričať, čo ja budem chcieť. Nech to vedia všetci v tomto baráku. Odkiaľ to viem? No odkiaľ asi, od Kleina. Zdôveril sa mi ten trtkáč ako ste spolu vystrájali v Tunise. Práve vtedy, keď som ja bol s jeho ženou na večeri a vy ste prišli za nami. Pamätáš sa na tú hotelovú reštauráciu s terasou? Tak tam sme sedeli na tej terase. Malo ma to už vtedy napadnúť, keď som videl tvoje oči, tie plamienky v tvojich očiach. Samozrejme, že som na to zabudol. Nemôžem si pamätať každú kravinu, napríklad, že moja žena sa vyspala s akýmsi Kleinom. Nebyť toho, že tento Klein sa dneska ožral a všetko mi vylíčil na záchode. Chcel mi ublížiť, chcel sa mi pomstiť, vieš, lenže ja nie som žiarlivý, ale on je a riadne a má utkvelú predstavu, že všetci preťahujú jeho ženu. Takže ja som na kandidátke potenciálnych preťahovačov jeho ženy. Nie, no tak je celkom pekná, je, ale môj typ to nie je, vôbec nie. Nemám rád tie jemné blondýnky s alabastrovou tváričkou. Ha, musel by som sa riadne ožrať, aby som niečo s ňou, s Danou a to som mu aj povedal Kleinovi a to ho asi dožralo a preto sa mi zdôveril, že ťa pretiahol, ale ja nežiarlim, naozaj nie. Moja žena je… ti dá, ti dá, ti ti ti, ide vláčik krajinou…

ONA: No čo sa tváriš ako keby si práve priletel z marsu. To je zase to jedno lepšie ráno. Sedíš oproti mne, ale nevnímaš ma. Ja som vzduch. Asi ťa viacej zaujíma tá biela stena s kalendárom, ktorá je za mnou. Môžeš si dopodrobna preštudovať ten kalendár. Dnes máme dvanásteho apríla. Meniny má Estera. Pekné meno, Estera. Poznáš nejakú Esteru? Chcel by si pretiahnúť nejakú Esteru? Vidíš ju, predstavuješ si ju. Je štíhla, má čierne kučeravé vlasy a sladký úsmev. Proste Estera. Dráždi ťa, usmieva sa na teba. Teraz sa pohla, pomaly ide k tebe, je už skoro pri tebe, môžeš sa jej dotknúť, cítiš jej vôňu, vietor sa jej pohráva s vlasmi… Zrazu ju prestaneš vnímať ako sexuálny objekt, čo je chvályhodné, len si vychutnávaš jej krásu. Je to vzrušujúce. Nikdy nebude tvoja, vieš to, ale teraz ťa to netrápi. Teraz si namáčaš lupačku do kakaa, otvoríš veľké ústa a strčíš do nich rozmočenú lupačku. Zavrieš ústa a zubami a jazykom miesiš kašovitú hmotu. Vtom sa Ester kdesi vytratila. Zostala po nej svieža mydlová vôňa. Estera, kde si, prečo si odišla?

ON: Prvý poletí Michnáč. Už dlhšiu dobu ma sere. Je to starý podrazák a veľký kurevník. Vždy keď príde po víkende do roboty, tak sa chváli, akú úžasnú babu zase pretiahol. Určite si vymýšľa, ale aj tak mi to lezie na nervy. Mám už po krk jeho orgií. Vyšmarím ho a basta, alebo aspoň preradím. A Mazúr nie je o nič lepší. Vie sa zaliečať, naoko je kamarátsky, akoby úprimný, ale je to vybielený hrob, vo vnútri samé červy. A tretí je Knapec. Knapec je slaboch. Hoci nie je zákerný, aj tak je nebezpečný. V kritickom momente sám skáče do záchranného člnu a vesluje preč. Je to proste zbabelec a preto musí aj on odfičať do stratena. Takže to máme týchto troch kráľov. Michnáč, Mazúr, Knapec. Adios hombres. To by sme mali. Hneď mi je lepšie pri srdci. Nedáme si ešte jedno číselko? Stíhame nie. Raňajky boli výborné. Len takú rýchlovku, čo? Ale tie lupačky boli aspoň dvojdňové. Nabudúce zabezpeč čerstvé do riti!

ONA: Na čo myslím, keď to spolu robíme? Na korytnačky. Bolo by zaujímavé vidieť ako súložia korytnačky. Ale prečo ma napadli práve korytnačky? Že by kvôli tomu pancieru? To je trochu primitívna symbolika. Ale nebolo to vždy tak. Vedel si byť aj nežný, hravý, mal si fantáziu, zaujímavo si rozprával. Z tvojich slov bolo cítiť lásku. Kde sa to vytratilo? Niekam ďaleko. Všetko sa to spláchlo do kanála, ostal len smrad. Príjemné vystriedalo odporné. Lásku vystriedal nezáujem. Hravosť vystriedala nuda. Chcela som dieťa, ty si nechcel. Potom si chcel, a ja som nemohla. Všetko sa to začalo pomaly rozpadávať. Keby som aspoň cítila nenávisť. Na začiatku som ťa ľúbila. Ja už nechcem byť manželka. Chcem byť korytnačka. Chcem spať. Chcem prespať celú zimu. Chcem súložiť ako korytnačka.

KONIEC UKÁŽKY

Ak by ste mali záujem o celý text hry, pošlite nám e-mail na adresu vrana@vrana.sk.
My vám potom pošleme platobné údaje: číslo účtu, sumu na zaplatenie a variabilný symbol.
Po zaplatení vám pošleme e-mailom celý text hry vo formáte PDF.

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *